Ján Sudimák je zakladatelem a majitelem mezinárodní chovatelské stanice německých ovčáků Eqidius ze Slovenska. Tato chovatelská stanice vznikla v roce 1973 jako Egidius a přejmenována byla v roce 1999, v rámci změn názvů chovatelských stanic FCI.

 

…a co ještě o sobě prozradil Ján Sudimák?

Narodil som sa 22. augusta 1953 v Bardejove, mám stredoškolské vzdelanie, pracoval som ako stavebný technik. Krátky čas som pracoval v lese ako drevorubač s vidinou zarobenia „veľkých peňazí“. Peniaze neboli až tak veľké, ale za dva roky som získal veľmi cenné životné skúsenosti. Pred revolúciou a krátko po nej som vykonával funkciu stavebného dozoru na Pamiatkovej správe a svojou troškou som prispel k oprave pamiatok nášho krásneho mesta Bardejova, ktoré je zapísané v UNESCO a nositeľom ceny za ochranu pamiatok, pamätnú medailu z tejto udalosti mám doma. Bola to veľmi zaujímavá práca, ale finančne málo ohodnotená. Tak som využil ponuky a založil som si výcvikové stredisko, ktoré pripravovalo psov pre políciu, neskôr som prešiel na prípravu psov a súk pre šport a chov. Momentálne som v dôchodku a chcem sa venovať chovu a výcviku len ako hobby. Som šťastne ženatý už 38 rokov, moja manželka Marika je mojou veľkou oporou a vlastní malý butik s elegantným oblečením. Máme tri krásne dcéry, ktoré majú veľmi kladný vzťah ku psom. Jedna dcérka pracuje dlhodobo v Anglicku a má pudlíka, ďalšie dve dcéry majú nemeckých ovčiakov a veľmi mi pomáhajú hlavne pri výchove šteniatok a socializácii. V poslednej dobe sa u nich prejavujú aj ambície výcvikové. Verím, že budú v mojej chovateľskej práci pokračovať.

Pane Sudimáku, proč padla volba zrovna na německé ovčáky?

S nemeckým ovčiakom som prišiel do kontaktu už v rannom detstve. Bývali sme v prenajatom dome a domáci mali nemeckého ovčiaka Texa, ktorý bol náš kamarát. Hral s nami futbal, cvičil s každým, kto mu dával povely a poobede nás čakal pri bráničke, keď sme prichádzali zo školy. To bol asi ten zlomový moment, uchvátil ma svojou prirodzenou krásou, ale hlavne svojou úžasnou povahou. Použijem výrok, ktorý som trochu upravil: „To, čo nedokázali všetci vojvodcovia sveta, dokázal nemecký ovčiak, dobyť svet.“

 

Byli němečtí ovčáci Vašimi psy i například v době dětství? Jinými slovy – měl jste někdy jiného psa než německého ovčáka?

Bohužiaľ po odsťahovaní do obytného bloku sa kontakt s Texom prerušil, a tak sa začalo niekoľkoročné „trápenie“, keď som musel chodiť k okolitým susedom, aby som bol v kontakte so psami, hoci aj s krížencami. Cestou zo školy som chodil na policajnú stanicu, kde mali krásnych nemeckých ovčiakov. Tak som sa chodil na nich dívať, delil som sa s nimi o desiatu, často ma za to vykričali. Pák si ma všimol jeden  psovod, pán Nergeš, a navrhol mi, či nechcem s ním chodiť na výcviky. Bolo to pre mňa veľmi vzrušujúce, a získaval som tak základy služobnej kynológie. Konečne som bol v kontakte s nemeckými ovčiakmi a mal som obrovskú radosť, keď sa pán Nergeš s Dixom vrátili s civilných Majstrovstiev Slovenska, kde obsadili 2. miesto. Pán Nergeš s úsmevom prehodil: „Tak Janko, je to aj Tvoja zásluha.“ Čo sa týka iných plemien, na základnej vojenskej službe u pohraničnej stráži som cvičil novofundlandského psa, rottweilera, československého ovčiaka, ale aj poľovné plemena. Vo svojom výcvikovom stredisku som prišiel do kontaktu s mnohými plemenami, ale mne učaroval nemecký ovčiak.

 

Chovat psy s ambicemi na zdraví, pracovní povahu, a přitom i kvalitní exteriér je opravdu umění. Jaké Vy máte „požadavky“ na své odchovy, jaké jsou cíle Vaší chovatelské stanice – jsou to ony tři výše uvedené aspekty?

Nemecký ovčiak je najrozšírenejším plemenom na svete, svoju obľubu si získal svojou prirodzenou krásou, ale aj svojou úžasnou povahou. Nepatrím k chovateľom, ktorí preferujú len exteriér a povahové vlastnosti sú u nich okrajové, ale ani k tým, ktorí preferujú len povahové vlastnosti a nezaujíma ich ani exteriér, ani farba. Aj keď som začal exteriérom a povahou, na prvom mieste u mňa je zdravie. Väčšina chovateľov si pod pojmom zdravie predstavujú len výsledky röntgenového vyšetrenia bedrových a lakťových kĺbov, prípadne chrbtice. Ja sledujem aj celkový metabolizmus, pružný pohyb, schopnosť cvičiť do vysokého veku, dobrú plodnosť a silne vyvinuté pudy, u psov dobrá vitalita pri krytí a u súk dobré vyvinuté materské pudy. Mojím cieľom je chovať typovo pohľadných psov s výbornými povahovými vlastnosťami, ale hlavne zdravých. 

Na kolik procent, dá-li se to tak říci, byste myslel, že jsou pracovní povaha, zdraví a pěkný vzhled zastoupeny ve Vašich odchovech? Je to těžká otázka, uvědomuji si její záludnost, ale pokud byste měl upřímně a seriózně odpovědět?

Tak to je otázka, na ktorú by som potreboval veľa času, myslím, aby som spočítal presne percenta. Ale svojho času mi jeden z najväčších odborníkov na chov nemeckého ovčiaka v bývalom Československu, môj učiteľ a priateľ pán Karel Všolek, povedal, že ak sú z vrhu, v ktorom je 6 šteniat, dvaja špičkoví jedinci, je to výborný vrh. (V tejto dobe bolo dovolené vo vrhu ponechať len 6 šteniat.) Vtedy som to ešte nechápal. Teraz už po 44ročnej chovateľskej práci viem, že ak z vrhu vyjde 30 percent top jedincov, môžem hovoriť o úspešnom vrhu. Vrhy, v ktorých sú len priemerné jedince hoci bez hrubých vád, ani chovateľa, ani chov neposunú vpred. Mal som v svojej chovateľskej praxi vydarené vrhy, ale aj také, s ktorých som bol sklamaný. Genetika je niekedy krutá. Aj pri spojení dvoch špičkových jedincoch je vrh, v ktorom sú len priemerní jedinci, ktorí ani zďaleka nedosahujú kvalitu svojich rodičov.

 

Co je podle Vás důležité pro kvalitní chov?

Pre mňa je najdôležitejšia kvalitná chovná fena, matka, ktorá je nositeľka kvalitných genetických informácií, ktoré prenáša ďalej na svoje potomstvo. Potom už je len na mne, aby som jej vybral partnera, ktorý by upevnil jej dobré vlastnosti, a prípadne vylepšil malé nedostatky, ktorá má aj ta najkvalitnejšia fena. Pri výbere partnerov si robím štúdiu. Dôraz kladiem na kvalitu rodičov napr. u psa, ale hlavnú pozornosť venujem nielen otcovi potenciálneho plemenníka, ale hlavne jeho matke. Prikláňam sa k teórií, ktorú vyslovil Dr. Vilém Eis, môj veľký vzor: „Budúci vrh silne ovplyvňujú dve feny – matka vrhu a matka otca.“ Taktiež sa snažím získať čo najviac informácií o súrodencoch, často nám ich prípadné vady a nedostatky objasnia anomálie, ktoré sa vyskytnú vo vrhu. Ďalším aspektom je správna a nekompromisná selekcia. Len na porovnanie, čítal som, že vo populácii vlka sa zo 100 narodených vĺčat dožije dospelosti 6–10 jedincov, samozrejme tých, ktorí sú silní, životaschopní a sú zárukou zachovania rodu. Skúsenosti ma naučili vedieť sa citovo odosobniť, lebo ako chovateľ mám k jedincom, ktoré odchovám určitý vzťah, ktorý sa vytvára pri narodení, odchove šteniat a zvlášť, ak si tohto jedinca nechám na ďalší chov. Ak tento jedinec nespĺňa moje kritéria, tak ho s chovných plánov vylúčim. Je to niekedy veľmi ťažké, najmä po veľmi kvalitných jedincoch je veľmi ťažké nadviazať primeranou kvalitou. Ale ak to neurobím, často ma taký jedinec zavedie do „slepej uličky“ a cúvanie je zdĺhavé, okrem toho takí jedinci kazia dobré meno. Medzi chovateľmi sa hovorí, že na získanie vady stačí jedna generácia a máme ju na päť generácií. Na upevnenie pozitívnych vlastností treba päť generácií, ale môžeme ich stratiť za jednu generáciu. Podrobnejšie vysvetlenie mojich myšlienok a skúsenosti budem prezentovať v knihe o nemeckom ovčiakovi, ktorú mám pred dokončením a verím, že začiatkom budúceho roku sa mi ju podarí vydať.

 

Co pro Vás Vaše chovatelská stanice znamená?

Chránený názov chovateľskej stanice je pre mňa záväzok chovať nemeckých ovčiakov, ktorí by obohatili plemeno o zdravých, typovo a povahovo kvalitných jedincov, ktorí by urobili radosť svojim budúcim majiteľom – tým, ktorí majú ambície chovať, venovať sa športovej pripadne služobnej kynológii, alebo mať psa len ako člena rodiny. Nemecký ovčiak s vyrovnanou povahou je použiteľný pre všetky vymenované činnosti.

Kolik máte odchovů za dobu Vaší chovatelské stanice? Na kolika fenách a kolik je to celkem štěňat?

Tak po viac ako 44 rokoch začínam deviaty krát abecedu, momentálne som pri písmene „B“. Presne to spočítam na budúci rok, keď budem mať 45 rokov chovateľskej stanice, ale približne vyše 200 vrhov. Boli totiž abecedy, keď som použil aj písmena s mäkčeňom napr. Č,Š,Ž. Bohužiaľ pri rekonštrukcii domu sa mi niektoré záznamy stratili, takže nemôžem napísať zodpovedne počty šteniat a fen. Veľa mojich priateľov, hlavne tých, ktorí vlastnia feny s môjho chovu, používa moju chovateľskú stanicu na odchov šteniat. Samozrejme po odsúhlasení partnerov, ale aj kvôli jednoduchšiemu predaju šteniat. Ja si týmto spôsobom môžem overiť viac genetických kombinácií.

 

Máte i krycí psy, tj. snažíte se mít doma chovné feny a psy, které pak používáte do chovu?

Momentálne vlastním krycieho psa Gorana Eqidius, dve chovné feny Quelu a Ugne Eqidius. Bývam totiž na malom pozemku 400 m2, takže mám aj najmä mladých jedincov v externom chovateľskom zariadení. Ostatné feny, ktoré používam v chove, sú u mojich priateľov.

 

Podle čeho si vybíráte štěně, které pak zůstane doma? Předem máte vytipované spojení, ze kterého si chcete nechat štěně, nebo rozhoduje to, jak se pak štěně projevuje? Nechal jste si neplánovaně štěně, které Vás prostě uchvátilo, i když jste neměl v plánu si ho nechat?

Samozrejme, že sú spojenia, s ktorých plánujem nechať šteňa alebo šteňatá. Ak ma zaujme šteňa, nechám si aj neplánované. Všetky šteňatá testujem, spravidla pred tetovaním, alebo tesne po tetovaní. Okrem pudových vlastnosti aj sociálne chovanie a dominanciu, ale šteňatá, ak sú odchované u mňa, pozorujem po dobu cca 8 týždňov. Často si nechávam šteňatá, ktoré ma zaujmú na prvý pohľad. Ak ma niektoré šteňa „uchváti“, tak si ho nechám, aj keď som to neplánoval.

Vrátím se ještě k výše zmiňovanému aspektu zdraví – sledujete si zdraví odchovů, ať jde například o dysplazie, srdce a jiná onemocnění, pracujete se zdravotními výsledky a zohledňujete je v chovu?

Samozrejme, sledujem RTG výsledky dysplazie bedrových (DBK) a lakťových kĺbov (DLK) a chrbtice.

Slúžil som u pohraničnej stráži, konkrétne v Libějoviciach v južných Čechách, najprv ako vojak v Poddôstojníckej škole psovodov, neskôr ako veliteľ družstva. 4 mesiace som robil zástupcu veliteľa chovnej stanice, ktorú pôvodne vykonával vojak z povolania. A tam sa vlastne začalo s röntgenovaním bedrových kĺbov, prerentgenovali sa chovné feny, psy a psi, ktorí boli v aktívnej službe, boli stovky zvierat. Zaujímavé, že psi, u ktorých bola zistená ťažká dysplazia, vykonávali službu bez zjavných problémov aj do veku 8 rokov. Je fakt, že vtedy bol merítkom len Norbergov uhol. Hneď po príchode som nechal zröntgenovať moju zakladateľku chovu Kate z Poldomu a odvtedy röntgenujem všetky jedince, ktoré používam v chove. Lakťové kĺby som röntgenoval oveľa skôr, ako boli povinné pre chov, a dlhší čas röntgenujem tiež chrbtice. Snažím sa používať v chove zdravé jedince, aj keď je už prvý stupeň strašiakom. Ja sa snažím hodnotiť jedinca kompletne. Choval som na suke Wonny Eqidius, ktorá mala DBK a DLK prvého stupňa. Absolvoval som s ňou niekoľko kvalifikačných pretekov a momentálne má 11 a pol roka a je neskutočne vitálna a pohyblivá. Podobne je na tom jej brat Witz Eqidius, ktorý mal DBK 2 stupňa, bol vicemajstrom sveta a od dvoch rokov bol v náročnej záťaži. Ak v minulosti bol merítkom len Norbergov uhol, momentálne sa posudzuje podľa cca šesti kritérií. Ak by sme röntgenové snímky z ďalekej minulosti vyhodnotili podľa terajších kritérií, som presvedčený, že by sa hodnotenie dysplazie a výsledky RTG v rodokmeňoch mnohých zvierat zmenili. Ďalší aspektom je, že okrem merateľných parametrov rozhoduje o výsledku vyhodnotenia aj ľudský činiteľ. Často sa pri posudzovaní konkrétneho snímku rozchádzajú jednotliví posudzovatelia až o tri stupne… Osobne niektoré parametre viem posúdiť, sporné konzultujem s odborníkmi, ktorým verím a týka sa to najmä mladých zvierat. V Nemecku SV vydáva hodnotenie  DBK a DLK v programe SV Genetics, ktoré je jeden krát štvrťročne aktualizované. Obdobu sme na môj podnet urobili na Slovensku, ale bohužiaľ u chovateľov sa to stretlo len s malým záujmom. Ja mám vlastnú kartotéku snímkov, niekedy ich porovnávam aj niekoľko generácií. Fakt je, že aj pri najväčšej snahe, aj pri rodokmeni v ktorej sú 4 generácie negatívnych jedincov, „vybehne“ jedinec s ťažkou dysplaziou…

Vraťme se k zakladatelce Vašeho chovu, feně Kate z Poldomu. Pořizoval jste si ji s ambicemi na založení chovu?

Kate z Poldomu som kúpil z ľútosti, jej majiteľ ju kruto trestal, až tak, že začala utekať z cvičáku. V jednej chvíli utiekla ku mne, a tak som mu povedal: „Dosť, ešte krok a to schytáš!“ – „Tak si ju nechaj!“ bola jeho odpoveď. Tak som ju vyplatil a hneď na druhý deň som išiel s ňou k veterinárovi, lebo bola malátna a mala zvýšenú teplotu. Mal podozrenie na psinku a povedal mi vetu, ktorá ma zamrazila: „Dám jej injekciu, ak prežije do rána, bude žiť.“ 3krát som ju bol v noci skontrolovať. Prežila, zotavila sa a začala mi robiť radosť. Nebola to extrémna aportérka, ale mala ozajstné razantné obrany, na krajskej výstave získala výbornú 3, a to len preto, že ešte nemala skúšku z výkonu. Odvtedy som odchoval asi 12 generácií a jej kúpu hodnotím ako veľmi pozitívny krok v mojom „psičkárskom živote“. Som tiež veľmi vďačný pánovi Mirkovi Polákovi, ktorý Kate odchoval, aj keď bohužiaľ už nie je medzi nami.

 

Co je na Slovensku třeba pro uchovnění psa? Měnily se tyto podmínky během let, které chováte německé ovčáky?

Som členom predsedníctva Slovenskej únie chovateľov nemeckých ovčiakov (SÚCHNO) a som zástupcom ústredného poradcu chovu, hlavne pre pracovný chov. Tiež som členom chovateľskej skupiny pre riadenie chovu nemeckého ovčiaka pri SÚCHNO. Snažíme sa dodržiavať podmienky zaradenia do chovu tak, ako je to v krajine pôvodu. Jedinec do chovu musí mať RTG DBK a DLK, výstavu, skúšku min. 1. stupňa a bonitáciu. DNA nie je u nás zatiaľ povinné, ale ja osobne mám DNA u väčšiny jedincov, na ktorých chovám cca 10 rokov. Keď som začínal chovať, bolo potrebné do chovu mať výstavu, skúšku 1. stupňa a bonitáciu. Postupne pribúdali RTG-DBK a od roku 2006 RTG-DLK. O tom, že to robíme zodpovedne, svedčia výsledky, ktoré už dlhodobo dosahujeme na svetových podujatiach v pracovnom chove, ale dobré výsledky dosahujú chovatelia, ktorí sa venujú exteriérovému chovu.

Považujete stávající podmínky za dostačující? Nebo co byste si přál změnit? Zlepšit?

Osobne si myslím, že podmienky na Slovensku sú postačujúce, ale prial by som si , aby bonitácie boli viac orientované na zistenie charakterových vlastnosti bonitovaných jedincov. Momentálne to je hlavne o preskúšaní povahových vlastnosti formou obrany a čiastočné zistenie, či je bonitovaný jedinec sociálny, prípadne či nie je agresívny. Svojho času bola na Slovensku na bonitácii skúška charakterových vlastnosti formou skupinového preskúšania. Majiteľ uviazal jedinca na kolík s reťazou, ktorá mala cca 2 m. Odišiel do úkrytu a ku psovi sa pomaly približovala v kruhu zoradená skupina šiestich ľudí. Vtedy ešte sme používali u psov ochranný náhubok, ale skupina ostala stáť vo vyznačenom priestore tak, aby bonitovaný jedinec na nich nedosiahol. Táto skúška presne vyselektovala silné sebavedomé zvieratá, agresívne, resp. bojazlivé, alebo apatické. Dôležité bolo, že sa to nedalo natrénovať. Je to ale môj osobný postreh. Osobne si myslím, že by sa mali usporiadavať zvody plemenných psov a súk. Svojho času sme na Slovensku pod patronátom oddelenia kynológie policajného zboru mali zvod plemenných psov a súk, kde sa jednotliví jedinci prezentovali v exteriéri a skúške povahových vlastnosti. Tá začínala krátkodobým odložením vleže spojené so odolnosťou k výstrelu. Potom nasledovalo prinesenie aportu, a po krátkom presune nasledoval prepad spoza makety a následné zadržanie s protiútokom. Tento spôsob preskúšania povahových vlastnosti ukázal nielen pudové, ale aj charakterové vlastnosti jednotlivých jedincov. Najviac sa v chove používajú jedince, ktoré sa umiestňujú na popredných miestach na súťažiach. Je to aj predpoklad pre reklamu budúceho vrhu. Silní dominantní psi, ak nie sú vedení skúsenou rukou vycvikára, vysoké bodové ohodnotenie nedostanú a tak často sú oveľa menej využívaní ako jedince, ktoré sú úspešní na kynologických podujatiach. Treba ale vedieť, že ani bodové ohodnotenie, ani získané tituly sa nededia, dedičné sú ale pudy a charakterové vlastnosti.

Chov nemeckého ovčiaka je o chovateľskom cite, ale dôležitú úlohu v ňom hrajú informácie. Čím je ich viac, tým serióznejšie môžeme vybrať partnera, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok.

 

Připravujete si psy na uchovnění sám? Jak probíhá ve Vaší chovatelské stanici péče o březí fenu, o štěňata? Kdo pak se psy sportuje?

Je to asi tak na 50 %. Záleží, či mám psa, resp. fenu, doma a taktiež, ako som vyťažený pracovne. Ale všetky zvieratá ku mne chodia trénovať, aby som poznal ich charakter a pudové vlastnosti. Za 44 rokov už mám svoj systém starostlivosti o nakrytú fenu. Fenu počas gravidity kŕmim kvalitným krmivom, ale polovicu kŕmnej dávky tvorí krmivo pre šteňatá. V polovici brezosti zvýšim kŕmne dávky a cca 10 dni pred pôrodom mierne znížim, aby šteňatá neboli veľmi „bucľaté“. Je to informácia od môjho priateľa, ktorý sa venoval chovu polárnych líšok. Mám rád feny, ktoré sú schopné odrodiť samostatne a ja som pri pôrode len pozorovateľ. Prvý pôrod cisársky rezom som mal až pred 3 rokmi, a to u 8ročnej feny, ktorá mala len jedno šteňa. Šteňatá sledujem už od pôrodu, už spôsob ako a akým spôsobom uchopia struk, nám často naznačí pudové vlastnosti šteňaťa. Starostlivosť o šteňatá je u nás rodinná záležitosť, od prípravy krmiva, cez socializáciu a celý servis, ktorý je s tým spojený. Šteňatá sa snažím umiestňovať ľuďom, ktorí s nimi budú pracovať. Ja sa snažím reprezentovať so psami len zo svojej chovateľskej stanice, resp. ktoré pochádzajú po jedincoch z môjho chovu. Momentálne som veľmi hrdý na môjho odchovanca Lukáša Vantu, ktorý so psom Passat Eqidius, ktorý má aj rodičov z môjho chovu, získal na tohtoročných MS WUSV 11. miesto. Je to jeho obrovský úspech, lebo Lukáš pracuje v kynológii len asi 7 rokov. Veľkú zásluhu na jeho úspechu má jeho osobný tréner a figurant v jednej osobe Jaroslav Vnenčák.

Jakých největších úspěchů jste dosáhl se svými psy? Myslím ať už výstavy nebo sport.

Najväčšie úspechy som dosiahol v chovateľstve v roku 2011. Witz Eqidius so svojim majiteľom Jaroslavom Vnenčákom získal na súťaži Universalsieger v pracovnej kategórií 1. miesto a na tej istej súťaži získala 1. miesto Geischa Eqidius s Jozefom Lengvarským a bola vyhlásená ako absolútna víťazka oboch kategórií fen a psov.

O rok neskôr prišiel zatiaľ najväčší úspech mojej chovateľskej práce – na MS WUSV v rakúskom Steyeri získal Witz Eqidius s Jaroslavom Vnenčákom 2. miesto a Geischa Eqidius s Jozefom Lengvarským 3. miesto. Veľmi si vážim tento úspech, lebo mať dvoch jedincov na stupni víťazov je obrovským šťastím pre chovateľa. Zvlášť, keď obidvaja pochádzajú s viacgeneračných mojich línií a Geischini rodičia sú obaja z môjho chovu. Obaja bodovali aj do „zlatého“ družstva Slovenska. Úspechy dosiahli aj Jackson Eqidius so svojim majiteľom Petrom Lengvarským 3. miestom na MS FCI IPO-FH v roku 2008 vo Vranove nad Topľou. 3. miesto na MS FCI IPO-FH získala Hena Eqidius so svojim majiteľom Ivanom Daňom v ukrajinskom Dmitrove. Veľmi pekné úspechy dosiahol s psami z môjho chovu Britom a Žiganom Eqidius môj veľmi dobrý priateľ Sergej Zhirkjevič z Moskvy, Majster Ruska, mnohonásobný účastník MS WUSV a FCI a IPO-FH MS. Som hrdý aj na to, že matka dvojnásobného Majstra Nemecka (BSP) Bolle JA_NA_KA, Bora Escalibur Europa, má rodičov z môjho chovu – o. Jeff Eqidius a m. Slava Eqidius.

Ja osobne si najviac vážim 2. miesto na Majstr. Slovenska podľa 500bodového náročného rozpisu s Bertom Egidius. CACIT s mojou najlepšou fenou Nike Egidius, ktorá bola aj výborná na výstave. 2. a 3. miesto s Jeffom Eqidius, asi najlepším psom, akého som vlastnil, na Grand Prix Kynologickej revue vo Vrbovom a 3. miesto na tej istej súťaži s Normanom Eqidius.

 

Vzpomenete na své odchovy, které Vám udělaly největší radost?

Veľmi úspešný bol hneď môj druhý vrh Egidius po rodičoch o. Bero z Wintrovky x m. Kate z Poldomu. Zo piatich narodených jedincov – psy: Bert Egidius, Bero Egidius, Majster Slovenska u ozbrojených zložiek. Suky: Blackie Egidius – účastníčka Majstr. Slovenska mládeže a dospelých, Blume Eqidius je líniová pokračovateľka môjho chovu.

Líniové pokračovateľky: Ida Egidius, fena vynikajúcich pudových vlastnosti a vysokej inteligencie, Arne Egidius, Xilla Egidius.

Chovateľsky úspešný bol aj B-vrh Egidius, o. Fiasko v. Gebrüder Grimm x m. Xila Eqidius. Blek Egidius intenzívne pôsobil v chove, ale oveľa úspešnejšia bola jeho sestra Betty, matka F a H vrhu chovnej stanice Okal – Fiasko, Fredy a Fanny a veľmi často využívaný pes úžasných pudových vlastnosti Honza Okal.

Veľmi úspešný bol aj môj J-vrh Eqidius, o. Honza Okal x m. Tira Egidius. Psy: Jeff Eqidius, Jackson Eqidius, Jalk Eqidius. Chovné suky: Jinka Eqidius, Jutta Eqidius a veľmi úspešná líniová pokračovateľka Jenny Eqidius, fena úžasných povahových vlastnosti.

N-vrh Egidius, o. Aly v. Vordersteinwald x m. Arne Egidius, bol svojim spôsobom prelomový, celý vrh bol negatívny. Nelson bol chovný pes výborných povahových vlastnosti, Nani a Naomi boli chovné suky. Niwa bola rodinný miláčik a jej majitelia nemali ambície pre chov ani pre výcvik. Ale najlepšia bola moja najúspešnejšia fena Nike Egidius, výborná na výstave a perfektná v povahe. Odsúťažili sme niekoľko sezón, 2x som s ňou bol náhradník v postupovom rebríčku na MS. Bola to vynikajúca matka, aj napriek súťažiam odchovala 8 vrhov a 61 šteniat, dožila sa bez 3 týždňov 15 rokov. Dala veľa kvalitných potomkov, ktorí úspešne pôsobili v chove a dodnes ich môžeme vidieť v rodokmeňoch úspešných jedincov: Hanibal a Harmi z prvého vrhu po Serovi v. Haus Antverpa; Norman a Nancy po Xinovi v. Ro´ys Hoove; Said, Saturn a Slava  po Nickovi v. Heilingenbösch; A-vrh po Damien Plavno; Cherry, Charlie, Chriss, Charly, Cheiko po Tysonovi v.d. Schiffslache; Quintus z opakovaného vrhu s Tysonom; Xantor po Ellute v. Mohnwiese; Dakota, Dalila a najlepší syn Nike, výborný na výstave a úspešný plemenník Drago Eqidius, otec Draga, Nasch v. Lisdorferland bol silný a dominantný pes výborných povahových vlastnosti a najkvalitnejší plemenník, akého som vo svojom chove použil.

R-vrh: Remus, Roland, Rocky a Rena Eqidius.

W-vrh po Naschovi a Xene Eqidius: Witz  a Wonny, pokračovateľka Wonny je UGne Eqidius.

Passat, Petty, Pretty, Peggy a Prima, úspešný vrh po Dragovi a Veronike Eqidius.

Elán a Eischa po Žastinovi a Hexe Eqidius.

Líniové pokračovateľky Cara Eqidius po Dragovi a Jenny Eqidius a jej dcéra Quela Eqidius a jej synovia po Passatovi, Goran a Grand Eqidius.

Kde všude máte své odchovy a jak zadáváte štěňata? Máte nějaká kritéria, která musí zájemce o štěňátko z Vaší chovatelské stanice splňovat?

Jedince z mojej chovateľskej stanice sú na všetkých svetadieloch okrem Antarktídy. Najviac je ich v Európe v susednom Česku, Poľsku, Maďarsku, ďalej v Nemecku, Fínsku, Dánsku, Srbsku a Chorvátsku. Veľa mojich odchovov je v Rusku, najmä v Moskve, ale aj v mestách na ďalekom Sibíri a tiež v Azerbajdžane. Ďalej v Mexiku, Portoriku, pomerne veľa je v USA a pár jedincov je v Kanade. Pomerne veľké zastúpenie je v Singapure, kde mám veľa dobrých priateľov, ktorí by chceli s nimi v blízkej dobe zasiahnuť aj do svetových súťaži. Taktiež sú moji psi v Austrálii. Šíria sa „fámy“, že šteňa z mojej chovateľskej stanice môžu získať len špičkoví vycvikári To nie je pravda, mám dobré skúsenosti aj s menej skúsenými záujemcami, ktorý majú záujem a zápal. Mám rád záujemcov, ktorí mi kladú otázky o kvalite rodičov, prípadne už narodených šteniat a až nakoniec sa pýtajú na cenu. Len na okraj, pred zhruba pred 4 rokmi kúpil odo mňa šteňa človek, ktorý len začínal a na budúci rok by mal nastúpiť na kvalifikačné preteky.

 

Daří se Vám vyhnout se lidem, kteří přes všechny možné pohádky a sliby ve finále štěňátku nedávají to nejlepší? Musel jste jako chovatel například odebírat štěně nebo řešit nějakou podobně nepříjemnou situaci?

Za tých viac ako 44 rokov bolo tých situácií množstvo. Úprimné povedané, nerád predávam šteňatá ľuďom, ktorí sa nevedia dočkať, kedy bude mať vek, aby ho mohli zröntgenovať a následne predať. Často sú to výborné jedince, ktorí by mohli obohatiť náš chov. Druhá skupina, ktorá nespĺňa moje predstavy, sú ľudia, ktorí až veľmi šetria na krmive alebo nevenujú výchove a výcviku dostatočné množstvo času. Čo sa týka odoberania šteniat, pár krát som kúpil naspäť šteňa prípadne aj dospelého psa, väčšinou z ľútosti. Fakt je, že pri normálnej starostlivosti mi tie jedince väčšinou robili radosť. Nepríjemnú situáciu som zažil, keď náhle zomrel môj dobrý kamarát a mal odo mňa veľmi nádejného psa. Dokonca mi povedal už v ťažkých chvíľach, keď som ho navštívil v nemocnici: „Vieš, Janko, ako sa mi ťažko umiera, konečne mám psa na akého som celý život čakal.“ Tak som na radu kolegov psíčkárov navštívil jeho manželku, či nechce psíka predať. „Nie, pán Sudimák, ten pes bol súčasťou života môjho nebohého manžela, ten pes u nás dožije.“ Tak to sú chvíle, ktoré by som už nechcel zažiť.

Co Vám jako chovateli naopak udělá největší radost?

Samozrejme, ak sa podarí „zladiť“ dvojicu, ktorá úspešne reprezentuje, seba, mňa ako chovateľa a krajinu. Poteší ma ak chovatelia, ktorí začali chovať na jedincoch z môjho chovu, sú úspešní. Tiež ma ale poteší, ak ľudia nájdu v šteňati z môjho chovu potešenie. Použijem príslovie, ktoré sa mi veľmi páči: „Ten, kto tvrdí, že šťastia sa nedá kúpiť, nikdy si nekúpil šteňa.“

 

Máte nějaké přání do budoucna?

Tak v osobnom živote hlavne si prajem zdravie pre seba a svojich blízkych. V „psíčkárskom“ živote by som rád odchoval jedinca, ktorý by získal na Majstrovstvách sveta 1. miesto, ktoré mi chýba. Mám ešte stále ambície prebojovať sa Majstrovstvá sveta s jedincom z môjho chovu a predviesť slušný výkon. Snáď ale najväčším prianím je chovať kvalitných jedincov nemeckého ovčiaka, ktorí by robili radosť svojím majiteľom a aj mne, a obohatili by chov. Chov beriem z  veľkou pokorou, lebo každé vyvyšovanie je následne potrestané.

 

A obligátní pozdrav nebo vzkaz našim čtenářům?

Naučme sa tešiť z úspechov iných, lebo to je filozofia, ktorú ak aplikujeme v praxi, začne sa dariť aj nám. Venujme chovu nemeckého ovčiaka náležitú pozornosť, je to výnimočný pes, ktorý si to zaslúži. Správnym prístupom a chovom ho zachovajme pre budúce generácie.

 

Moc Vám děkuji za rozhovor a přeji hodně osobního i chovatelského štěstí! 🙂
Draha Mašková

 

Editorka: Eva Fiedlerová
Foto: archiv autora