Matúš Balun se narodil 17. 11. 1977 v Prešově, vystudoval dvě střední školy, a to gymnázium a hotelovou akademii. Vlastní malou firmu a je šťastně ženatý, má 9letého syna. Zakladatel chovatelské stanice „Malý Lumpík“ a fanoušek německých a belgických ovčáků doufá, že velké kynologické úspěchy ho teprve čekají. I tak ale již dosáhl významných titulů a úspěchů: účastník MS WUSV 2011, 8. místo na MS FCI IPO 2015 a mistr světa FCI v družstvech 2015, titul Mistr Slovenska 2014, 2015 a 2017.

Matúši, prozraď prosím něco málo o sobě – odkud přesně jsi, kde jsi vyrůstal, jaké máš vzpomínky na dětství a své kynologické začátky?

Narodil som sa a stále žijem v Prešove na východnom Slovensku. Na detstvo mám len tie najkrajšie spomienky, súvisí to aj s tým, že pamätám si len dobré veci a na zlé sa snažím veľmi rýchlo zabudnúť. Detstvo bolo nádherné, mám 3 starších súrodencov a milujúcich rodičov. K láske a starostlivosti k zvieratám ma priviedol otec, ktorý celý život choval rôzne druhy zvierat. Bohužiaľ už nie je medzi nami, často na neho myslím, hlavne keď stojím na stupni víťazov a v duchu mu ďakujem za všetko. O psovi som sníval od útleho detstva. Sen mi pomohol splniť môj najstarší brat až v mojich 14 rokoch, keď presvedčil našu mamu tým, že pred dvere bytu položil šteňa nemeckého špica. Tohto som okamžite začal cvičiť, do 15 minút ovládal už 2 povely :-). Cvičil som ho len intuitívne, Tina ovládala množstvo ťažkých cvikov. Bol to môj malý komisár Rex. Po skončení strednej školy som si kúpil dobermana, s ktorým som začal navštevovať aj kynologický klub. Bol to absolútny antitalent, naučil som sa pri ňom hlavne trpezlivosti, a keďže vtedajšie klasické výcvikové metódy na neho nefungovali, musel som vymyslieť niečo vlastné. Splnil som s ním skúšku SVV2. Nástup na základnú vojenskú službu ma donútil ho predať. Hneď na druhý deň po príchode do civilu som si kúpil zakladateľku môjho chovu Sally zo Slncojasu.

 

Ještě se trochu vrátím k době Tvých studií – neflákal jsi kvůli Tině školu? 😉

Vždy som mal problémy v škole, ale tie súviseli iba s disciplínou. Učenie som však zvládal hravo. Kvôli venčeniu Tiny som väčšinou meškal na prvú hodinu.

 

Jací psi Tě odmala provázeli? Kolik jsi jich měl, jakých plemen a jakých úspěchů jsi s nimi dosáhl?

Fenka nemeckého špica bola len ako rodinný miláčik.

Pes doberman bez PP, s ktorým som zložil skúšku SVV2.

Sally zo Slncojasu, zakladateľka môjho chovu – IPO 3, SVV3, neskôr som začal pretekať s jej bratom Sonny zo Slncojasu, s ktorým som vyhrával len oblastné preteky, na majstra Slovenska to už nestačilo.

Prvé pódiové umiestnenia na MS SR, ale iba v kategórii IPO1, som dosiahol so psom už z vlastného chovu – Alexander Malý Lumpík. Náš spoločný vrchol bolo víťazstvo v preteku IPO1 Grand Prix Vrbové 2005, kde vtedy štartovalo 42 psov z piatich krajín.

Pes, s ktorým som prvý krát štartoval na majstrovstvách sveta WUSV 2011 Kyev bol Fugas z Fintickej cesty. Aj za tento úspech vďačím môjmu otcovi, ktorý mi vtedy požičal 70 000 SK na kúpu 10mesačného Fugasa. V chove som pokračoval, až som sa dostal k Original Malý Lumpík. S Ori som bol trikrát majster Slovenska, 2014, 2015, 2017 kategórii IPO3. Stal som sa majstrom sveta v družstvách FCI 2015 a zároveň na týchto majstrovstvách sme dosiahli zatiaľ najlepšie individuálne umiestnenie – 8. miesto. Z môjho chovu najúspešnejší belgický ovčiak Phantom Malý Lumpík, ktorý je majster SR ZŠK 2016, majster sveta FCI v družstvách 2016 a zároveň majster Slovenska belgických ovčiakov.

 

Cvičil jsi nebo cvičíš psy i jen „na kšeft“? Vezmeš do výcviku každého?

Bolo obdobie života, kedy som sa venoval aj výcviku tzv. green dogs“ Veľmi rýchlo som ale zistil, že to nie je nič pre mňa. Každý ďalší pes vo výcviku je pre mňa výzva. Momentálne mám vo výcviku aj psov z celého sveta, dokonca aj horšie cvičiteľné plemená psov.

 

Nejdříve to byli němečtí ovčáci, nyní máš i malinoise – proč? A co Tě k dalšímu plemeni vedlo?

Aj počas chovu a výcviku NO sa mi vždy páčili belgický ovčiaci, páči sa mi ich dynamika a prechod medzi vzruchom a kľudom. Prešlo mi ich cez ruky veľa, pokiaľ som našiel fenu Cookie SK Sion, ktorá ma presvedčila založiť aj chov belgických ovčiakov. Nerád zovšeobecňujem psov podľa plemien, zaujímam sa o individualitu každého jedinca.

 

Máš chovatelskou stanici – kdy a jak vznikla, proč právě „Malý Lumpík“? 🙂

Chovateľskú stanicu som založil v roku 2000. Názov mi skrsol v hlave pri pohľade na Sally v jej šteňacom veku.

 

Malý Lumpík dal už mnoho odchovů – jaké je Tvé krédo a jací psi pocházejí z Tvé stanice?

V chove sa v prvom rade zameriavam na povahu. Samozrejmosťou je pre mňa zdravie mojich psov. Exteriér pre mňa nie je podstatný. Mám v chove aj chyby a nedostatky, o ktorých viem a postupnou cielenou plemenitbou sa ich snažím minimalizovať až odstrániť.

 

Matúši, jaká oblast kynologie je Ti nejbližší a proč?

Jednoznačne IPO šport, kvôli jeho komplexnosti, a tým pádom aj obťažnosti. V poslednej dobe sa stále častejšie pohrávam s myšlienkou pretekať v iných športoch, napr. mondioringu.

 

Chtěl jsi vždy i závodit, jsi soutěživý? Ambiciózní a cílevědomý?

Áno, pretekanie je jediná možnosť, ako sa porovnať s ostatnými. Som súťaživý skoro vo všetkom. K tomu samozrejme patria aj ambície a cieľavedomosť.

 

Jaký je podle Tebe rozdíl mezi cílevědomostí a umanutostí? K jaké vlastnosti máš blíž Ty? 🙂

Myslím, že medzi týmito vlastnosťami je veľmi tenká hranica. Cieľavedomosť znie lepšie – tak k nej 🙂 .

 

Co kromě závodění a chovatelství Tě v kynologii naplňuje? Jsi i figurant? Šlapač? Rozhodčí? Máš něco z toho v plánu?

Napĺňa ma hlavne výcvik, tréning a proces učenia zvierat. Áno, som aj tréningový figurant, baví ma tvoriť obrany. Preteky som nikdy nefiguroval a ani sa nechystám 🙂 . Robil som aj šlapača a od roku 2015 som aj rozhodca pre náš národný a medzinárodný IPO skúšobný poriadok.

 

Živíš se pouze kynologií? Je na Slovensku možné uživit se jen kynologií?

Nie, vlastním malú firmu a podnikám. Neviem či na Slovensku, ale pre mňa by to bolo možné aj teraz, ale zatiaľ sa do toho nehrniem. Aj keď už teraz cvičím psov pre ľudí z celého sveta.

 

Vzpomeň prosím na psy, kteří prošli Tvým životem – který z nich byl čím výjimečný?

Mnoho psov mi prešlo cez ruky. Nie len mojich vlastných, ale aj psi ľudí, ktorí chodia ku mne na tréningy. Všetci výnimočný psi ostali u mňa buď na chov, alebo pretekanie. Moja srdcová záležitosť je jednoznačne Ori, vycvičiť ju bola ohromná výzva. Oplatilo sa s ňou trápiť celé roky. Teraz mi to prináša ovocie nie len v pretekoch, ale aj v chove. Samozrejme je členkou rodiny, keďže vlastne majiteľom Ori je môj syn a ten ju dostal pod vianočný stromček.

 

Jak často trénuješ? Preferuješ nějakou disciplínu, nebo Tě všechny baví stejně?

Trénujem dennodenne. Paradoxne nemám rád stopy, aj keď v nich na pretekoch moje psy dosahujú najviac bodov. Je to len preto, že musíte neustále hľadať vhodný terén. Na ostatné disciplíny mám vytvorené takmer ideálne podmienky vo svojom výcvikovom centre pre psov.

 

Máš nějaké své specifické metody? Jakou používáš motivaci?

Využívam všetky výcvikové metódy, ale ako každý tréner dávam do toho ten svoj správny feeling. Snažím sa nájsť vždy najlepšiu kombináciu danému zvieraťu a psovodovi.

 

Čerpáš zkušenosti na seminářích? Nebo třeba přes videa na internetu? Jak přistupuješ k výcviku a psům, které cvičíš?

Áno, absolvoval som veľa seminárov, skúsenosti ale získavam hlavne z praktického výcviku jednotlivých psov. Snažím sa vytvoriť ucelený vlastný výcvikový systém, tým nemyslím pomenovať ho a predávať ako komerčný produkt. Videa dostupné na nete sú obrovská pomôcka pre začiatočníkov, ale zároveň aj určitá skaza, keďže zverejňujú ich ľudia, ktorý ešte poriadne žiadneho psa nevycvičili. K výcviku pristupujem vždy individuálne, snažím sa využiť jeho silné povahové vlastnosti, a hlavne, aby každé zviera chápalo to, čo od neho chcem.

 

Docházely Ti někdy síly? Až tak, že bys nejraději chtěl všechno zabalit a vykašlat se na to?

Často ma napadne myšlienka skončiť so športom. Vždy je to však iba chvíľková apatia. Hneď nato pokračujem v tréningoch ešte s väčším nasadením. Keďže výrazné úspechy ma ešte dúfam len čakajú, a tie čiastkové skôr považujem za neúspechy a neúspech je to, čo mňa motivuje viac ako úspech.

 

Uměl by sis svůj život bez sportovní kynologie představit? Máš zkušenosti i s jinými psími sporty?

Po rokoch strávených so športovou kynológiou už asi nie. Nemám zatiaľ skúsenosti s inými psími športami, aj keď ako som už spomínal možno sa k tomu odhodlám.

 

Jak to máte na Slovensku s placy, terény na stopy a figuranty? Jaká je obliba sportovní kynologie u veřejnosti a jak podporuje své reprezentanty Slovenská kynologická jednota?

Úroveň kynologických klubov stúpa,  u nás je ešte stále menší problém  nájsť vhodné terény ako v západnej Európe, avšak kvalitných tréningových figurantov je na Slovensku málo. Výjazdy slovenskej reprezentácie financuje SÚCHNO alebo ZŠK SR. Viem si predstaviť podporu oveľa lepšiu, ale za tie roky čo som v reprezentácii, je podpora stále lepšia a lepšia. Možno aj vďaka tomu, že si nedávam servítku pred ústa a stále pýtam od funkcionárov viac a viac :-). Začo im samozrejme veľmi ďakujem, ale zároveň sľubujem, že ešte som neskončil… .-)

 

Měl bys nějaké přání, aby věci byly lepší, než jsou? Mám na mysli poměry ve sportovní kynologii samozřejmě…

Prial by som si, aby kritéria posudzovania boli jednotné, aby som nemusel stále učiť psov cviky na novo podľa aktuálnych výmyslov rozhodcov. Preto dúfam, že nový skúšobný poriadok bude jasne striktne napísaný bez možnosti jeho rôzneho výkladu.

 

a pokud opustíme tuto naši branži, měl bys nějaké přání, které by Ti život na světě udělalo snazším?

Keby sa v obchodoch dalo platiť úsmevom a modrými očami. 🙂

 

Jaké máš přání a cíle jako nekynolog, a jaké naopak jako kynolog?

Byť zdravý a žiť šťastný v kruhu svojej rodiny. Ako kynológ aby sa mi podarilo predviesť výkon s nejakým psom, s ktorým by som bol spokojný aj na majstrovstvách sveta, nie len na Slovensku. Nemyslím tým umiestnenie, ale maximálnu spokojnosť s výkonom. Raz by som sa chcel dožiť, aby moji „zverenci“ alebo psy z môjho chovu pokračovali v mojej započatej práci a ja by som ich len napríklad z pozície trénera alebo rozhodcu pozoroval.

 

Co Tě kromě kynologie baví a dokáže Tě rozesmát? Co Tě ale stejně tak zaručeně naštve?

Sex, šport, víno a dobré vtipy. Nedostatok týchto veci ma zaručene naštve a nelogické správanie ľudí tiež.

 

Jsi výbušný? Slovensko, to je pro spoustu lidí horká krev, emoce, temperament a živelnost, pletu se?

Áno, som výbušný, často aj keď to niekedy potom ľutujem. Ani nie, nepleteš sa – Slovensko je srdečnosť a priateľskosť :-).

 

Patří mezi Tvá nejoblíbenější jídla halušky? Umíš sám vařit? 🙂

Áno, mám rád halušky. Hlavne také, ako robí moja mama, ako každý správny Slovak zbožňujem. Niečo viem variť, keďže mam hotelovú akadémiu :-).

 

Zpět ke kynologii – Matúši, jaké jsou Tvé aktuální plány?

Kvalifikovať sa na FCI a WUSV s oboma mojimi psami.

 

Jak hodnotíš svou účast na FMBB 2017? Jak přesně Ti vyšla každá z disciplín, jsi spokojený?

Zase raz sa mi nepodarilo ukázať, čo v tom psovi skutočne je. Spokojný som len so stopou, ukázal normálnu tréningovú stopu s drobnými chybičkami. Na poslušnosti a obrane sme predviedli tak 85 % svojho maxima, čo pri trende posudzovania nestačilo ani na TOP 20. Naše 30. miesto nie je zle, ale ani náhodou nie som spokojný.

 

Když je po výkonu a něco se nepovede – máš vztek, nebo Tě to mrzí, nebo naopak nic negativního neprožíváš a jsi nad věcí, bereš to jako zkušenost?

Som sklamaný a rozmýšľam nad tým, kde som v tréningu urobil chybu. Pretože pes urobí len to, čo sme ho my naučili, aj keď možno nechtiac. Samozrejme je to skúsenosť na nezaplatenie, pre mňa hlavne motivácia do ďalšieho tréningu. Mám chuť to čim skôr opraviť a predviesť to ešte raz.

 

A kterého úspěchu si ceníš úplně nejvíc? 🙂

Tak ako som už písal, úspechy ma ešte len čakajú, dúfam :-). Čiastkové dobré výsledky na pretekoch si pravdupovediac v ten daný moment užiť veľmi neviem. Pocit nejakého uspokojenia radosti a šťastia z dobrého výsledku si začínam uvedomovať až neskôr. Môj celoživotný problém je v tom, že nikdy nie som spokojný s tým, čo mám, a hneď chcem viac. Z mojich výsledkov si najviac cením titulov Majster Slovenska NO z rokov 2014 a 2015. Ani nie tak kvôli samotnému víťazstvu, ale kvôli tomu, že som vtedy porazil budúcich majstrov sveta Joža Adamuščina s Chrisom spod Lazov a rok na to aj s Harrisonom Ad-Gur. Som veľmi súťaživý a vážim si, keď porazím kvalitných súperov :-).

 

Jak vnímáš rozdělení Česka a Slovenska, jaký máš k Čechům vztah?

Rozpadu ČSSR ma nijako nezasiahol, keďže v tom čase som bol ešte len tínedžer. Môj vzťah je určite viac ako pozitívny k Čechom. Mrzí ma len, že sa v Čechách cítim ako v cudzine hlavne kvôli komplikáciám s menou, a to mi pripomína, že som v zahraničí. Páčia sa mi české ženy a chutí mi česká kuchyňa a pivo.

 

Máš nějaké životní motto, kterým se řídíš?

Ži a nechaj žiť. Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili Tebe.

 

Děkuji Ti moc za rozhovor, hodně štěstí,
Draha Mašková

Foto: Ivan Gabaľ a archiv autora, www.malylumpik.huu.cz