Michaela je slovenská reprezentantka ve sportovní kynologii, narodila se v pátek 13. 🙂 ledna 1978 v Trenčíně, má vysokoškolské vzdělání (titul Mgr.), pracuje jako mzdová účetní a personalistka. Je rozvedená a má jednu dceru.

Její kynologický životopis zahrnuje například 3. místo mistrovství Slovenska německých ovčáků, 3. místo mistrovství Slovenska všech plemen a účast na FCI IPO (2x), na WUSV (2x) a FMBB (1x).

 

Miško, jak a kdy ses dostala ke sportovní kynologii? Máš za sebou účast na mistrovstvích světa všech plemen i německých ovčáků se psem Taxi Vikar, s Baxterem Ostraryka letošní FMBB. Jak ale Tvá cesta sportovní kynologie začala?

K tomuto športu ma veľmi nečakane a neplánovane priviedol jeden pan labrador :-). Volá sa Maddy (Adam Something Beautiful) a tiahne mu na 13 rokov. Pôvodne to mal byť „iba“ poslušný rodinný pes. Nakoniec z toho vzišlo 8 skúšiek z výkonu, vrátane SchH3 a 6 sezón pretekania v kategóriach IPO1, SVV1 a SVV3. S Maddym máme za sebou 13 pretekov, z toho 9krát sme sa postavili na „bedňu“, 4x sme boli ocenení za najlepšiu poslušnosť, 3x za naj obranu a 1x za naj stopu. To boli moje pohodové začiatky.

To jsou skvělé výsledky! 🙂 Byl Maddy Tvůj úplně první pes, nebo jsi měla ještě nějaké jiné psy před ním? Proč vlastně labradorský retrívr a proč pak německý ovčák?

Môj prvý pes bol malý kríženec Jerry. Mala som asi 6 rokov a u mojej babičky sa nečakane narodili šteniatka, tak som si teda jedno privlastnila. Od malička bol výrazná osobnosť. Svoj život si dokázal riešiť sám a nikoho k tomu nepotreboval. Snažila som sa ho cvičiť, ale on moc nechcel a vždy som z toho vyšla celá dohryzená. Náš životný výcvikový úspech bol, že občas, keď to on uznal za vhodné, zareagoval na povel sadni :-). Ďalší v poradí bol aljašský malamut Bajtu z Rontu-Aru CS, s ktorým som sa prihlásila na cvičák, a tento pes už bol ovládateľný v rámci možnosti plemena. Venovali sme sa v tej dobe začínajúcemu športu weight pulling. Na preteky sme chodili do Čiech, pretože u nás na Slovensku sa ešte preteky tohto typu neorganizovali. Bajtu bol veľmi silný pes, ktorý nikdy nič nevzdával, a preto aj napriek svojmu menšiemu váhovému hendikepu takmer pravidelne končil na stupňoch víťazov. A konečne sa dostávame k labradorovi, o ktorom som už písala v predošlej odpovedi. Prečo práve labrador? Maddy mal byť rodinný pes a nepoznám ideálnejšie plemeno do rodiny, ako sú práve retrievre. Osud nás však zavial úplne iným smerom. Maddy bol jednoducho cvičiteľný, ochotný a na ostrom place veľmi spoľahlivý, mal ale svoje limity, ktoré vyplývajú jak z povahy labradora, tak z konštrukcie tela. Ďalší výber plemena bol už mierený priamo na športovú kynológiu a pretekanie, preto nemecký ovčiak.

 

Proč volba padla na německého ovčáka, konkrétně Taxiho Vikar z chovatelské stanice Glisníkových? Proč jsi nevolila belgického ovčáka malinois, který přišel o pár let později? Máš ještě Baxtera Ostraryka od chovatelky Lucie Kaločové, je to tak? Proč tedy pak po německém ovčákovi malina? 🙂

Nemeckého ovčiaka som zvolila preto, lebo som sa chcela dostať o niečo vyššie, ako mi umožňoval labrador. Chcela som pretekať v IPO3. Hľadala som nejaké vhodné spojenie po zdravých rodičoch. Takých spojení sa niekoľko našlo, ale ďalšou mojou požiadavkou bolo, aby obaja rodičia boli preverení „veľkými“ pretekmi. To už bol problém, hlavne u fen. Väčšina z nich malo len jednotkovú skúšku potrebnú do chovu. Ale jedno také spojenie som nakoniec našla v chovateľskej stanici Vikar a dnes, keď už má Taxi 7 rokov, môžem skonštatovať, že som „šáhla“ správne a mám doma pracovitého, energického, a hlavne celý život naprosto zdravého nemeckého ovčiaka. Belgický ovčiak sa mi páčil odjakživa, ale v tej dobe som si na malinoisa netrúfala. Vedela som, že to nie je jednoduché plemeno a nemala som dosť skúseností a okolo seba ľudí, ktorí by mi vedeli poradiť a pomôcť. Tí ľudia prišli až neskôr a s nimi prišiel do môjho života aj môj prvý malinois Baxter.

 

Když bys měla srovnat své dva pracovní psy, jací jsou? Jak se Ti vychovával a cvičil Taxi a jak Baxter? Vidíš nějaké plemenné rozdíly, nebo je každý pes spíš výsledkem své konkrétní povahy a temperamentu?

Spoločné majú to, že sú obaja veľmi temperamentní a pracovití, a tam ich spoločné znaky končia :-). Taxi bol oveľa jednoduchší vo výcviku a cvičil by s kýmkoľvek. Baxter je skôr pes jedného pána a občas máva na vec svoje názory. Ku každému som musela pristupovať individuálne a cvičiť naraz tak rozdielne psy a „prepínať“ medzi nimi nebolo ľahké.

Když bys měla popsat Taxiho ještě konkrétněji, jaká jeho vlastnost je nejvýraznější? Jak se Taximu po skončení závodní kariéry daří? 🙂

Najvýraznejšia vlastnosť Taxiho je, že je to večne veselý a všade spokojný pes a neznáša ničnerobenie. Celý život si vyslovene užíva. Potrebuje aktivitu, a ak ju nemá, príde a vypýta si ju. Do cvičenia vždy vyzýval on mňa, nie ja jeho. Nikdy ho nebolo potrebné emočne dvíhať ani v extrémne vysokých horúčavách, a v tréningu obvykle všetko klapalo, riešili sa bežné drobnosti. Výmyselník sa z neho stal, až keď po niekoľkých pretekoch prekukol, že to je iná sranda ako tréning, a zistil, že tam na neho nemôžem. Vtedy je veľmi dôležitá improvizácia psovoda a jeho schopnosť udržať psa v koncentrácii a sústredenosti. U vypretekaného psa to nie je jednoduché, a preto pre mňa najväčšiu úctu a obdiv majú psovodi, ktorí dokážu podávať výkony s jedným psom niekoľko sezón. Taxi si momentálne užíva život s mojim bratom na celodenných túrach, udržuje si kondíciu behaním pri bicykli a plávaním.

 

Jaký váš společný sportovní úspěch považuješ za největší a proč? 3. místo na mistrovství Slovenska v roce 2014? 🙂 Nebo 17. místo na WUSV téhož roku? Tam jste dostali famózních 98 bodů za obranu, je to tak? To musel být parádní výkon a skvělý pocit slyšet excelentní posudek, že? 🙂

Náš úspech bol, že sme sa vôbec dostali na svet a že sme tam neurobili hanbu. Ale keď to teraz tak po tebe čítam, 17. miesto na svete, to neznie úplne zle :-).
Za 98 bodov na WUSV som bola samozrejme šťastná, bola to podarená obrana, ale 90 bodov z FMBB to je pre mňa oveľa cennejšie, pretože keď to spätne porovnám, tak úroveň a prísnosť hodnotení na týchto dvoch pretekoch, to je ako z dvoch úplne odlišných dimenzií.

S Taxim máte za sebou dvě mistrovství všech plemen (FCI IPO), a to v Malmö a Delémontu, vzpomněla bys ještě na vaše výkony? Čím Ti například Taxi udělal radost a co Tě zklamalo? V Malmö jste získali 84 bodů za obranu, v roce 2015 v Delémontu skvělých 94, ale zase se tolik nepovedla stopa a poslušnost, je to tak?

Začnem obranou v Malmo, to bola jedna veľká discoshow :-). Taxi dlho pred majstrovstvami nekúsal, pretože sa liečil z kotercového kašla a musel byť v kľude. Keďže som zamestnaný, pracujúci človek a na tréningy dochádzam takmer 300 km, tak jednoducho na tréning už nevyšiel čas. Taxíček si to užíval ako len vedel, ovládateľnosť na obrane, vrátane púšťačiek… Katastrofa. On šiel z placu tak šťastný a uspokojený, ja naopak tak nasr… Nasrdená :-). Stopa vo veľmi ťažkých podmienkach za 90 bodov bola pre mňa uspokojujúca a poslušnost za 95 bola pocitovo najlepšia, akú kedy dal, aj keď bodovo nebola najvyššia za jeho kariéru. No a po ďalších majstrovstvách v Delemonte som už vedela, že sa blíži pomaly, ale isto koniec nášho spoločného pretekania. Ani improvizácia už nepomáhala a ja už som nemala na ostrom place na neho žiadne páky. Obrana bola síce za 94 bodov, ale mala som pocit, že sme tam boli každý sám, on ma tam vôbec nepotreboval. Obranu sme mali o 21.00 večer a hneď na druhý deň ráno o 7.00 na tom istom place za toho istého osvetlenia, pri hmle jak mlieko, poslušnosť. Ak môžem odporučiť, takto si nelosujte :-). Hľadal celú poslušnosť figuranta a bol silno presvedčený, že sa z tej hmly musí raz vynoriť :-).

Který závod s Taxim je pro Tebe zatím ten top a nezapomenutelný? 🙂

Drahuš, pre mňa top pretek boli majstrovstvá FCI v Malmo 🙂 – aj díky tebe. To som si užila jak na place, tak aj mimo plac kopu srandy so super ľuďmi.

 

I pro mne bylo Malmö nezapomenutelné… 🙂 Míšo, jakou disciplínu máš Ty osobně nejraději? Jakou pak Taxi a jakou Baxter?

Každá disciplína má svoje čaro. Najradšej sa z tribúny pozerám na obrany a čo sa výcviku týka, tak ma najviac bavia poslušnosti. Stopy sú strašne náročné a krásne.
A Taxi s Baxterom? Tak ja myslím, že drvivá väčšina psov v našom športe sa najviac teší na obrany :-).

Nejčerstvějším Tvým závodem je letošní FMBB – jak hodnotíš Baxterovu práci ve všech třech oddílech? Jaké pro vás bylo FMBB 2017? 🙂

FMBB je najťažší a najnáročnejší pretek vôbec. Priznám sa, sebavedomie a odvahu by si mi musela ťahať až z päty. Nevedela som si vôbec predstaviť, postaviť sa s mojim prvým maliňákom medzi tých najlepších psovodov sveta a excelentných psov, ktorí už občas pripomínajú stroje. Keď som videla tvrdú a nekompromisnú prácu figurantov a hodnotenia rozhodcov, ktorí na body štedrí rozhodne neboli, nebolo mi moc dobre :-). Potrebovala som nutne podporu, aby som tu neistotu nepreniesla na psa, a tú mi dal Martin. Baxter ma neskutočne nakopol, keď podal krásny výkon na obrane za 90 bodov, kde najväčšou chybou bol nepekný zadný doprovod. Na stope nám podmienky priali a pes pracoval celú dobu veľmi pekne s drobnými chybami, avšak neoznačil ani jeden predmet, a keďže som použila aj povely na zaujatie polohy, a ani napriek tomu nezaľahol, bola to obrovská bodová strata, ktorá nás posunula v rebríčku veľmi nízko. Na poslušnosti som bola celkom spokojná až na jednu nedostatočnú na polohe stoj. Obaja rozhodcovia ma potešili tým, že sa im páčil vysoký drive a temperament psa.

 

Máš oba své pracovní psy od českých chovatelů, jedněch z nejlepších, cvičíš s Martinem Plecháčkem, taktéž s jedním z nejlepších sportovních kynologů a trenérů – jak ses do české sezemické party dostala? Žiješ v Trenčíně, kde i pracuješ, jak tedy probíhají tréninky?

Do sezemickej party som sa dostala až po dlhšom čase. Najprv sme začali s mojou kamarátkou Zuzkou Meravou chodiť k Martinovi na individuálne tréningy, pretože sme mali nejaké problémy s výcvikom a potrebovali sme pomoc. Až po dvoch rokoch sme sa obe stali členkami ZKO Sezemice. Žijem a pracujem síce v Trenčíne, ale veľa času trávim v Čechách. 300 km mi už príde ako tu niekde za rohom. Kedysi to bola nepredstaviteľná vzdialenosť.

Jak často cvičíš? I v týdnu? Nebo jen o víkendech s partou? Jsou pro Tebe lidé okolo důležití? Jsi spíš společenský tvor, nebo samotář? 🙂

Mám občas aj psy na výcvik, takže cvičím každý deň, niekoľko krát. Mám pár ľudí, ktorí sú veľmi dôležití. Prehnane spoločenská nie som, a keď už sa do spoločnosti dostanem, viem si to užiť, ale potom potrebujem zase to ticho a kľud.

 

Je někdo, kdo Tě v kynologii ovlivnil a komu vděčíš za to, kde jsi? Tím myslím řadu úspěchů, které máš zatím za sebou – jistě ty další čekají :-).

Vďačím za to viacerým ľuďom, ale úplne najviac mojim dvom chlapom. Môjmu otcovi, ktorý sa mi v mojej neprítomnosti dokáže perfektne postarať o všetkých psov, a Martinovi, ktorý je pre mňa obrovský vzor, učiteľ, čo mi nič neodpustí, veľká opora v ťažkých chvíľach, keď sa nedarí, a hlavne človek, čo ma zaručene vždy rozosmeje. V neposlednom rade vďačím za veľa aj môjmu sponzorovi firme Vafo Praha s.r.o. za kvalitné krmivo Carnilove a Brit, pamlsky, doplnky pre psy a oblečenie.

S Taxim to na mistrovstvích světa nikdy nebyla bedna – je Tvým snem a cílem s Baxterem? Je to tak, že jak se psovod dostane mezi špičku, tak že je to jako adrenalin a chce v ní zůstat?

Kto tvrdí, žeby nechcel na bedňu, tak klame. Ale ta túžba sa tam dostať by mala mať svoje hranice a malo by to vždy ostať v rámci zábavy a radosti z výcviku, jak pre psovoda, tak hlavne pre psa.

 

Jsou pro Tebe závody právě ten zmiňovaný adrenalin? Je to vášeň? Nebo závodíš spíš kvůli psovi a chceš ukázat, co umí a co jste spolu dokázali? Nebo i kvůli práci lidí, které máš okolo a kteří Ti pomáhají?

Pretekanie ma baví. Určite je to adrenalín – a veľký. Popravde, mňa by nebavilo mať doma pracovné zviera a spraviť s nim len skúšky a mať ho na dvore, to by ma nenapĺňalo. Na plac nejdem s tým, byť za každú cenu lepšia ako moji konkurenti, chcem každým ďalším pretekom prekonať samú seba a samozrejme cítim zodpovednosť za prácu ľudí, čo sa na mojom psovi podpísali.

 

Míváš trému? Jak s ní případně zatočíš? 🙂

Ano, obrovskú. Najhoršie je to tak hodinu pred nástupom na plac. Ako náhle sa však postavím na výchozí bod a dojde mi, že už nie je možnosť úteku, tak tréma úplne odchádza.

Miško, jsi na place velmi výrazná už jen svým vzhledem – blonďatá kráska, která to dokonce umí se psy, a ještě je jejím přítelem Martin Plecháček :-). Nechci z tohoto kynologického rozhovoru udělat bulvární, ale nezmínit Tebe a Martina, tak by prostě nebyl úplný. Jak se žije dvěma top kynologům a závodníkům? Pomáháte si ve výcviku? Máte nějaké rituály na závodech?

Ha ha… 🙂 No pri rannom pohľade do zrkadla si teda moc výrazná nepripadám :-). Myslím, že máme s Martinom dosť podobný vkus na veľa vecí a aj na psy. Páčia sa nám rovnaké typy. Ano, pomáhame si vzájomne aj vo výcviku a riešime spolu každý problém. Pred nástupom na plac vždy jeden druhému pripomíname, na čo si má dávať pozor a na čo nesmie zabudnúť atď. Ja som vždy nervóznejšia, keď preteká Martin, ako z vlastného vystúpenia – a platí to aj naopak :-).

 

Co svatba, nebude? 🙂

No snáď nás niekto na nejakú pozve, veru už som dlho nebola :-). 

Myslíš, že je pravda, že krásní lidé to mají v životě snazší? Využila jsi někdy Ty svého šarmu? Nemyslím ani tak v kynologii, ale v běžném životě :-).

To netuším, to sa musíš spýtať tých naozaj krásnych. Či som využila šarm, to si nie som úplne istá, a ani neviem, či nejakým disponujem, viem len, že som nemala nikdy nič zadarmo…

 

OK, obě Tvé odpovědi beru 😉 Pojďme zpět ke kynologii – jaká je podle Tvého názoru situace ve sportovní kynologii na Slovensku? Český a slovenský tým bývají na mistrovstvích světa mezi favorizovanými. V Česku sportovní kynologie posledních cca deset let zažívá obrovský nárůst zájmu, tomu odpovídá i spousta možností, ať jde o metody výcviky, pomůcky atd. Je to tak i na Slovensku?

Na Slovensku je situácia zlá. Áno zapísali sme sa medzi svetovú špičku, ale len vďaka 2–3 ľuďom. O účasť na kvalifikačných pretekoch je u nás strašne malý záujem, úroveň je nízka. 

Miško, co pro Tebe znamená sportovní kynologie? Když bys měla popsat svůj život s ní, a kdyby ses měla sportování vzdát, jaké by to bylo?

Znamená pre mňa moc, prispôsobujem tomu celý svoj život a robím to rada. Vzdala by som sa jedine z veľmi závažných dôvodov, keby nebolo inej cesty.

 

Miško, máš dceru – skloubit cvičení, práci, starosti s dětmi, to vše je celkem mazec – máš nějakou radu, návod, nějaký systém, jak to vše zvládnout? 🙂

Moja dcéra má 17 rokov, je takmer dospelá a pomáha mi. Keď pominiem bežné pubertálne výkyvy, tak je pre mňa veľkou pomocou a oporou. Pomáha mi hlavne v domácnosti, ale vie sa postarať aj o psy.

 

A dovol mi na konec ještě poslední čistě osobní otázku, je to takový malý křížový výslech 🙂
Oblíbená barva? Čierna, ale nie preto, že by som mala smútok :-), ale hodí sa ku všetkým ostatným farbám.
Oblíbené jídlo? Hovädzí steak s hubovou omáčkou – a najlepší steak robí Martin.
Oblíbený zpěvák, zpěvačka, skupina? Jednoznačne Kabát, Metallica, Tublatanka a kopu ďalších aj z iných žánrov.
Oblíbený film a knížka? Mám rada thrillery z väzenského prostredia. Kniha: Zlaté ruky, príbeh Bena Carsona.
Máš nějaký zlozvyk? Občas si zapálim. Počas bežných dní nikdy, iba s kámošmi na pretekoch a akciách.
Jsi puntičkář, systematik a dochvilný člověk? Mám rada v práci systém a riešim detaily. Pred tým, než sa do niečoho pustím, potrebujem mať premyslený presný plán a postup a snažím sa dotiahnuť veci do konca. Jediná pracovná oblasť, kde toto celé neplatí, sú domáce práce, nemám v tom systém, prevláda chaos, detailami sa nezaoberám a takmer nikdy to nedotiahnem do konca. A veľmi ľahko sa vzdávam :-).
Dokážeš udělat něco bláznivého? No jasné, ale nemalo by to ohrozovať zdravie a život iných ľudí.
Směješ se často? S tými správnymi ľuďmi skoro stále :-).
Umíš se naštvat? Určite.
Dokážeš být pořádně vzteklá? Primerane :-).
Kdy jsi nejšťastnější? S ľuďmi, čo mám rada, a pri práci, čo ma baví.

 

Děkuji za rozhovor a hodně štěstí v čemkoli, do čeho se pustíš! 🙂
Draha Mašková 

Foto: Hana Toušková, Katarína Pružinská, Zuzana Meravá, Alice Kubaníková, Martin Lednický, Ivan Gabal, Bowling Zhou