Pochádzam z Popradu, narodil som sa 26. 5. 1972. Vyštudoval som elektrotechnickú priemyslovku, som ženatý, mám 12ročnú dcérku a 15mesačného syna.

Kynologické úspechy: Orin z Golha – 1990 juniorský majster Slovenska. Witz Eqidius – roku 2010 CACIT Tomášov 1. miesto, 2011 Universalsieger 1. miesto, 2012 MS FCI IPO Maďarsko 6. miesto, 2012 WUSV Rakúsko 2. miesto, 2012 CACIT Kežmarok 1. miesto, 2013 WUSV USA 10. miesto.

Jaro, Vaše jméno budou mít sportovní kynologové spojeno především s německým ovčákem Witz Eqidius od Janka Sudimáka. S Witzem jste se obsadili v roce 2011 na WUSV Universalsieger v rakouském Hartkirchenu 1. místo. Je to Váš největší kynologický úspěch? Nebo pro Vás bylo cennější 2. místo o rok později na WUSV IPO WM 2012? Nebo si nejvíce vážíte ještě úplně jiného kynologického úspěchu?

Áno, Witz bol od začiatku pre mňa veľmi zaujímavý pes. Kúpil som ho ako jeden a pol ročného. Bol to silný, impozantný pes s výbušnou dynamikou pohybu, čo mi dávalo tušiť, že je to pes, s ktorým by sa dal urobiť nejaký ten výsledok. Universalsieger bola pre mňa prvá skúsenosť na medzinárodnej súťaži v úlohe psovoda a výsledok ma samozrejme potešil. Hlavne ma to ale motivovalo do ďalšej práce. Táto súťaž je dnes, mám taký pocit, trochu podceňovaná. Ja ju doporučujem, je to naozaj dobrá skúsenosť, najmä pre začínajúcich psovodov. Organizácia je zvládnutá na úrovni MS, ale samotná atmosféra je oveľa uvoľnenejšia a nie je tu až taký tlak na psovodov. Výsledok z WUSV je pre mňa samozrejme doposiaľ najväčší úspech.

 

Považujete toto své kynologické vítězství také za svůj největší životní úspěch?

Samozrejme nie. Športová kynológia je to, čo ma fascinuje a napĺňa môj život, ale žijem pre svoju rodinu. Máme s manželkou dve detičky – a to si vážim najviac.

Jak moc je Váš aktuální osobní život propojený s kynologií? Měnil se Váš život ve vztahu ke sportovní kynologii a německým ovčákům postupně?

Kynológiou samozrejme žijem aj v súčasnosti. Venujem sa výcviku, trochu chovám, zabezpečujem služobné psy pre policajné útvary, vychovávam mladé psy pre služobné a športové účely. Posledné roky som veľmi zamestnaný seminármi a workshopmi. Je to moja práca, ktorá ma baví.

S kynológiou som začal v polovici 80tych rokov v Popradskej ZO Zväzarmu. Bol som výcvikom a psami natoľko posadnutý, že nikoho z môjho okolia neprekvapilo, keď som sa v roku 1994 zamestnal ako hlavný výcvikár služobnej kynológie, na armádnom útvare neďaleko môjho bydliska, a nepokračoval v odbore, ktorý som vyštudoval. V armáde som pracoval 4 roky a potom som sa dal na súkromnú dráhu, kde v oblasti kynológie podnikám dodnes. Čo sa týka vzťahu k NO, začal som v dobe, kedy to bolo najrozšírenejšie služobné plemeno. Tak ako pre mnohých, aj pre mňa to bola jednoznačná voľba. Odkedy sa venujem kynológii profesionálne, viac ako plemeno pre mňa znamenajú povahové vlohy psov a ich využitie či už na športové, služobné alebo iné využitie.

 

Zajímá mne, kdy jste se cvičením psů začal – vzpomněl byste prosím na své úplné začátky, třeba na dětství – jací psi byli okolo Vás a jak to všechno začalo?

Keď som mal asi 10 rokov, môj starší bratranec slúžil ako psovod pri pohraničnej stráži, vtedy som začal vnímať službu psa človeku. Neskôr mi otec kúpil môjho prvého „bezpapieráka“ a asi ako 13ročný som začal navštevovať miestny klub.

Vzpomenete si přesně na ten moment, kdy jste si řekl „teď se budu živit už jen výcvikem“?

Začalo sa to nástupom na pracovnú pozíciu výcvikára v armáde. Mojou hlavnou motiváciou však bola možnosť zaoberať sa množstvom psov rôznych pováh, a učiť sa tak lepšie im porozumieť, nie stať sa inštruktorom výcviku.

 

Máte tréninkovou školu, pracujete jako profesionální trenér a figurant, připravujete služební psy pro profesionální služby. Cvičíte nějakého svého dalšího psa, se kterým závodíte nebo máte v plánu závodit?

Momentálne mám psa, ktorý ma zaujíma. Je to pes z českého chovu, Cadet Blendy, dominantný pes s obrovským potenciálom. Získal som ho ale dosť neskoro, až ako dva a pol ročného, bez akéhokoľvek tréningu, tak uvidím, ako sa mi podarí popasovať sa s týmto handicapom.

 

Kdy jste si založil svou výcvikovou školu? Byla to ona zmíněná vítězství v letech 2011 a 2012, která Vám otevřela dveře k profesionálnímu výcviku? …jinak pokud zmiňuji Vaše úspěchy, nesmím zapomenout na 6. místo na MS FCI IPO v roce 2012 v maďarském Zalaegerszegu.

Mojou prioritou sú služobné psy. Výcvikárskou činnosťou som sa okrajovo zaoberal aj pred rokom 2011, veď od roku 1996 som bol jedným z najobsadzovanejších figurantov u nás, takže možností bolo. Ja som však toto bral viac ako tréningy s kamarátmi, takže nešlo o komerciu. Po úspechoch prišli ponuky zo zahraničia, čo bolo časovo náročnejšie a bolo potrebné začať s profesionálnym prístupom. Takže som využil príležitosť, ktorá sa ponúkla.

MS FCI 2012 v Zalaegerszegu bol pre mňa obrovský zážitok, môj prvý štart na MS. Witz bol výborne pripravený, škoda mojej pretekárskej neskúsenosti, možno to mohlo byť môj životný pretek.

Jste nadšenec, který se zapálí pro myšlenku a jde si za svým cílem tvrdě? Trochu slepě? Nebo naopak rozvážně? S pochybami?

Ak sa pre niečo rozhodnem, urobím všetko pre to, aby som uspel, avšak nie slepo. Verím, že niekedy je lepšie počkať si na správnu príležitosť.

 

Když vidím to množství psů, které připravujete ve výcviku, ty, kteří pracují například v USA, přijde mi to jako opravdu spousta práce – víte, kolik psů jste vycvičil, kolik Vám jich prošlo rukama a kolik z nich bylo vycvičeno na úroveň IPO3?

Určite je to neľahká práca, ale pocit, že pes od vás niekde vo svete slúži a pomáha strážiť bezpečnosť, ma motivuje. V rámci IPO tréningu popri množstve skúšok 1 stupňa robených pre potreby chovnosti doma aj v zahraničí, mal pre mňa najväčší význam môj prvý pes s PP, taktiež z českého chovu, Orin z Golha, s ktorým som získal v roku 1990 titul juniorského majstra Slovenska a samozrejme, Witz. Okrem toho boli ďalšie dva psy s postupnosťou IPO3, jeden SVV3 a dva SVV2.

 

Dalo by se spočítat, kolik jste složil zkoušek a absolvoval jako psovod závodů? Býváte nebo býval jste nervózní před výkonem? Co Vám na případnou trému zabíralo?

Počet absolvovaných skúšok, priznám sa, netuším. Hlavne koncom 90tych rokov bol výcvik hlavnou časťou môjho podnikania, takže toho nebolo málo. Súťažne som vystúpil len so spomínanými dvoma psami, Orinom a Witzom. Tréma? Samozrejme nikdy si nie som celkom istý, že všetko klapne tak, ako by som chcel. Obzvlášť v tomto športe. Mne na trému pomohlo, že som sám sebe vysvetlil, že na súťaž idem zistiť, čo som natrénoval správne a kde som urobil chyby. Tak som trému, alebo lepšie povedané obavu z neúspechu, vymenil za zvedavosť – a naozaj mi to funguje.

Tvrdíte, že základem výcviku každého psa je důkladné poznání jeho nepodmíněných reflexů, které jsou základem pro získání těch podmíněných. Jak konkrétně tahle fáze poznávání psa probíhá? Myslíte si, že každý psovod je toho schopen?

Myslím si, že výcvik by mal slúžiť na usmernenie prirodzených reflexov smerom k určitej činnosti, či už je to služba, šport alebo napríklad pasenie oviec. Nemal by slúžiť na to, aby sme ním motivovali nedostatočné pudy, minimálne nie prioritne. Určite je každý človek schopný rozoznať prirodzené vlohy svojho psa. Je však treba k nemu pristupovať ako k svojmu partnerovi, nie ako ku športovému náradiu. Čoraz viac totiž vídam začínajúcich psovodov, ktorí nevedia psa dostatočne odmeniť, ale v ruke držia „ovládač“.

 

Jak dlouho tato „fáze“ přípravy pro výcvik psa vlastně trvá? Stalo se Vám někdy, že jste měl psa natolik komplikovaného, že jste jeho výcvik odmítl? Že jste si spolu třeba nesedli?

Je to individuálne, podľa mňa, čím kratšie je potrebná motivačná fáza, tým lepší je potenciál psa. Odmietol som len psy, ktoré boli plaché, respektíve mali nedostatočné pudy. Nemyslím si, že napríklad tréning obrany by mal spočívať v tom, abysom učil hrýzť psa, ktorý to nechce.

 

Říkáte také, že psovodi by měli znát různé výcvikové metody, a vybrat si z nich tu, která jim vyhovuje. Na cvičáku ale můžeme velmi často vidět psovody, kteří mají za sebou nespočet táborů a seminářů, nicméně neumí vybrat pro svého psa to správné a výsledkem je chaos na place, zmatený pes a psovod, který neví, co má dělat, a stále něco nového zkouší… Silné zvíře takového psovoda ustojí, slabý pes to nedá. Co s těmi, kteří by chtěli cvičit, baví je to, ale stále prostě ne a ne uchopit ten správný konec?

Dnešná doba dáva psovodom veľa možností zúčastňovať sa rôznych seminárov a čerpať zo skúseností renomovaných trénerov, čo je určite výhodou. Na to, aby sa ľudia vedeli zorientovať v tomto množstve informácií, je treba mať aspoň základné skúsenosti, cvičiť, skúšať a byť trpezlivý. A opäť, dôležitý je výber správneho psa. Cvičiť sa dá každý pes, ale vytrénovať do detailov nie. Je tvrdím, že dobré psy robia dobrých trénerov, a nie naopak.

Co když k Vám přijde někdo, kdo nerozumí svému psovi?

Pre začiatočníkov považujem za užitočné zaoberať sa jednoduchými cvikmi kliker tréningu, kde sa snažím ukázať, ako je pes schopný pracovať pre to, aby dostal odmenu a nie pre to, aby sa vyhol negatívnemu stresu.

 

A když k Vám na výcvik přijde úplný začátečník – má šanci se zapojit do výcviku? Jsou trenéři, kteří začátečníky nechtějí…

Mňa osobne najviac zaujíma vrcholová kynológia, ale v každom začiatočníkovi chcem vidieť možno budúceho reprezentanta, a tak pokiaľ je to čo len trochu možné, neodmietam týchto ľudí a snažím sa byť nápomocný. Som ich fanúšik.

 

Jste jako trenér trpělivý a klidný, nebo jste i vznětlivý a jednáte s emocemi?

Ak sa niekomu venujem a dlhodobo sa opakovane dopúšťa rovnakých chýb, ktoré bránia v progrese, som neznesiteľný :-). Asi preto radšej pracujem s ľuďmi, ktorí majú vyššie ambície v tomto športe. Mám rád precízny a seriózny prístup. Som náročný.

Kromě toho, že jste psovod a trenér poslušnosti, jste i figurant, jak bylo zmíněno – kdy jste začal figurovat a jak k tomu došlo?

V podstate moje pôsobenie v kynológii bolo viac o figurovaní ako o tom ostatnom. Začiatky na klubovej úrovni koncom 80tych rokov, potom po absolvování vojenskej služby, v roku 1993 som začal figurovať v rámci chovateľských akcií na národnej úrovni. Môj prvý IPO3 štart v úlohe figuranta bol v roku 1996 na Kvalifikačnom preteku o postup na MS. Od vtedy som figuroval na väčšine CACIT a kvalifikačných pretekoch u nás.

 

Kdo Vás v začátcích vedl?

Mal som to šťastie, že som začínal v klube, kde bolo množstvo veľmi zanietených trénerov. Niektorí z nich s reprezentačnými skúsenosťami z čias Československa. Pre môj rozbeh boli najdôležitejší páni Ján Gecelovský a Peter Tóth. Ďalší, ktorí ma v začiatkoch veľmi inšpirovali, boli Palo Marton, Jozef Kuper a pán Jaroslav Lisoň z Kežmarku.

 

Figuroval jste mistrovství světa WUSV IPO 2007 v Bratislavě – jak vzpomínáte na tuto „práci“ a celý závod? Kdo byl druhým figurantem?

Pre každého figuranta je samozrejme snom figurovať MS. Napriek tomu, že je to fyzicky a psychicky veľmi náročné, je to „challange“, ktorý ak absolvujete, tak je to pre Vás zážitok na celý život. Ja som pracoval na kontrolákoch a mojimi kolegami na prvej časti boli Dežko Mecner, ktorého po úraze striedal Marek Kuštár. Prial by som aj dnešnej generácii figurantov u nás, aby mali možnosť zažiť takúto udalosť a popasovať sa medzi sebou o figurovanie takéhoto podujatia. Škoda, že v našom zväze chýba ambícia uchádzať sa o organizáciu MS. Pamätám sa, že MS 2007 bola obrovská motivácia pre našu krajinu, z ktorej vznikla séria nádherných medzinárodných výsledkov pre Slovensko o niekoľko rokov neskôr.

 

Jak se pro Vás liší figurování na takto velkém závodu od tréninku?

Takýto veľký pretek sa od tréningu odlišuje úplne zásadne. V tréningu musím pracovať s citom pre psa, porozumieť mu, vedieť, kedy „zatlačiť“ a kedy „povoliť“. Potrebujem ho priviesť do konfliktu a vedieť mu ukázať cestu von, aby sa stával odolnejším a skúsenejším. Na preteku si musím postaviť rozumnú latku odporu a byť pre psa prekážkou tak, aby rozhodca mohol rozlíšiť kvalitu psov.

Každý figurant má svůj styl. Jaký je ten Váš?

Ja mám rád, keď je figurant voči psovi konfrontačný. Nemyslím tým ale, že má do psa bezhlavo bežať – hovorím o nátlakovej fáze boja. Dnes sú psi na oveľa vyššej úrovni ako pred niekoľkými rokmi. Dobrý figurant musí pracovať bezpečne pre seba aj psa.

 

Igor Lengvarský v rozhovoru pro ProfiDOG.cz řekl, že dobrý rozhodčí z výkonu je ten, který sám stále aktivně cvičí. Myslíte, že totéž platí také u figurantů?

Som o tom presvedčený. Podľa mňa človek, ktorý vie, ako zložito sa tieto výkony dosahujú, bude túto prácu robiť s potrebným rešpektom.

 

Jistě trénujete se svými kamarády a klienty i stopy – máte nějakou svou výcvikovou specialitu? 🙂

Neučím psa stopovať. Vytváram mu tréningom podmienky, aby sa jeho potenciál rozvinul na maximum.

 

Když byste měl seřadit disciplíny IPO podle oblíbenosti, která Vás baví nejvíc, a která nejmíň?

Najradšej mám práve stopy. Aj keď si pozriem výsledky s Witzom, tak stopy boli stabilne na vysokých bodoch napriek tomu, že to bola jeho najhoršia disciplína.

Poslušnosť milujem rovnako ako obranu, ale poslušnosť považujem za najdôležitejšiu disciplínu. Tú potrebujeme aj na stope aj na obrane.

Máte výcvikové víkendy a tábory i mimo Slovensko, Vašima rukama prošla řádka úspěšných kynologů, jedním z nich je například i úspěšný slovenský reprezentant Lukáš Vanta. Jste Lukášův osobní trenér, je to tak? Jak se vám spolu pracuje? 🙂

Áno, v posledných rokoch väčšinu mojich akcií organizujú moji partneri a kamaráti v zahraničí. Na základe množstva žiadostí usporiadam tento rok výcvikový tábor aj na Slovensku.

S Lukášom trénujem asi 3 roky. Ja by som sa nenazval jeho „osobným trénerom“. On má veľký talent a cit pre psov a ja som rád, že mu môžem pomôcť napĺňať jeho ambície. V priebehu času, ktorý spolu trénujeme, sa mi stal tréningovým partnerom, pomáha mi v mojej práci a mám v ňom tréningového figuranta, ktorého som dlho postrádal.

 

Jaro, kynologii se člověk může věnovat celý den, a stejně to nestačí. Máte ještě čas či chuť na jiné koníčky? Co Vás ještě kromě psů baví, bavilo?

Ako vravíte, kynológia si vyžaduje veľa času. Práve preto je pre mňa dôležité venovať sa aj niečomu inému a občas vypnúť. Vlastním jazdecký areál, takže rád relaxujem pri koňoch. Okrem toho som nadšený rekreačný bežec.

 

V čem spatřujete smysl svého konání, ať jde o psy či osobní život? Je to vítězství a úspěch?

Víťazstvo a úspech chutí veľmi príjemne, avšak dôležitejšie je pre mňa to, že mám okolo seba ľudí, s ktorými si rozumiem, či už je to psíčkarina alebo osobný život.

Bavíte se rád? Co Vás naposledy rozesmálo?

15mesačný synček v tomto veku už svojim spôsobom naplno komunikuje, takže u nás je o zábavu každodenne postarané :-).

 

Jak se dostanete se splínu, když by náhodou chtěl přijít?

Našťastie mám mnoho záľub, tak mi niektorá z nich vždy pomôže.

 

Máte nějaké životní motto?

Ísť za hranicu svojich možností.

 

Vaše kynologické plány na rok 2018?

Skúšky s Cadetom.

 

A vzkaz našim čtenářům? 🙂

Čitateľom želám mnoho úspechov v osobnom a kynologickom živote, aby mali okolo seba správnych ľudí, s ktorými sa budú môcť venovať tomuto krásnemu koníčku a napredovať v ňom.

 

Moc Vám děkuji za možnost popovídat si a přeji Vám hodně osobního i kynologického štěstí,
Draha Mašková

 

Foto: Petra Fürstová, Ivan Gabal a archiv autora


Téma:


Pokračováním v prohlížení tohoto webu souhlasíte s používáním souborů cookies.By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. Více informací.More information.

Nastavení cookie na tomto webu je takové, že "umožňuje ukládání cookies", aby vám poskytlo nejlepší možnou stránku pro prohlížení. Pokud budete nadále používat tento web bez změny nastavení souborů cookie nebo klepnete na tlačítko "Přijmout" níže, souhlasíte s tím.The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

ZavřítClose