Ve světě současné sportovní kynologie není člověka, který by neznal Jozefa Adamuščina. Narodil se 3. srpna 1968 ve slovenském Bardejove; na Univerzitě Mateja Bela v Bánské Bystrici získal titul bakalář. Je nositelem tří titulů Mistr světa FCI IPO, a to pro rok 2013, 2015 a 2016, je vicemistrem WUSV 2016, patří mu i 3. místo na WUSV Universalsieger, 1. místo z výkonu na Universalsieger, je pětinásobným mistrem Slovenska, vítězem Slovenského poháru ad.

 

 

Jozko, pro mne jsou Tvé kynologické úspěchy jako z pohádky – kdy, kde a jak Tvůj kynologický pohádkový příběh začal?

Prvého psa, samozrejme nemeckého ovčiaka, som dostal po viacročnom prosíkaní od svojho otca v roku 1982. Stál 100 Kčs (dnešných 3 €). Volal sa Nero a bol bez PP. Mal som vtedy 14 rokov. Nikto sa nestaral, čím ho budem kŕmiť, o všetko som sa musel postarať sám. Ale bol som za neho nesmierne vďačný. Okrem dennodenných, často aj 6–7hodinových vychádzok po okolitých lesoch som sa ho snažil aj cvičiť. Iba tak pre seba. V jednom roku vedel všetky posunky podľa SVV3,vlastne celú poslušnosť okrem 3m jamy. Ešte aj po rebríku som ho naučil na povalu dedovho domu. Myslím si, že dnes by na poslušnosti podľa SVV3 na Slovensku vynikal. Obrana? Omotal som si okolo ruky starý koberec, vydráždil ho a kamarát ho na mňa vypustil. To bolo modrín 🙂

Moje prvé kontakty s organizovaným výcvikom neboli príliš optimálne. Na cvičáku v rodnom Bardejove mi hneď pri prvom stretnutí starší chalani navliekli starý rukáv s veľkou dierou uprostred, kopli ma do zadnice a pustili na mňa dvoch psov. Mesiac som sa odhodlával, než som cvičák navštívil znova. Na moju smolu sa z vodidla utrhla fena nemeckého ovčiaka, pohrýzla mi ruku a zadok, ale čo bolo najhoršie, roztrhala mi novú vetrovku. Doma som za ňu vyfasoval zopár poza uši a zákaz cvičáku. Samozrejme, že to nevydržalo dlho. Našťastie pokračovanie mojej psíčkarskej kariéry už nebolo také dramatické 🙂 Ďalšie moje významnejšie obdobie pokračovalo na vojenčine. Teda až druhým rokom, po odchode mazákov. Za kasárňami v Nitre-Krškanoch som si tajne postavil koterec a kúpil nového NO. A dennodenne som za ním utekal z kasárni dierou v plote. A keďže som na vojenčine robil kuchára, môj pes sa stravoval lepšie ako generál 🙂

Po vojenčine som sa presťahoval do Senice, kde som si neskôr založil chovateľskú stanicu. Významným zlomom bol pre mňa, ak sa nemýlim, rok 1992. Vtedy som ako divák navštívil posledné spoločné československé kvalifikačky. A ako som sa tak z tribúny pozeral, skonštatoval som, že sa mi to IPO celkom páči a môj vtedajší pes by sa tam rozhodne nestratil. A tak som prišiel domov, kúpil si knižku IPO, vyvŕtal dieru do postrehovej kocky, navliekol šnúrku… A začala sa moja pretekárska kariéra. Hneď na ďalší rok som na M SR s 97 bodmi vyhral disciplínu obrany. Avšak významnejšie úspechy prišli až neskôr.

 

Mám Tě spojeného s německými ovčáky. Měl jsi někdy nějakého jiného psa? Proč zrovna toto plemeno? Čím je pro Tebe to nej, čím Ti učarovalo a čím Ti tolik vyhovuje?

Okrem nemeckého ovčiaka som choval viac menej iba spoločenské plemená. Americké kokry, čivavy, malých čiernych bradáčov… A teraz máme ročnú vevericu 🙂 Belgického ovčiaka so zaujímavým pôvodom po matke majsterke sveta FCI 2011. Ale toho som kúpil Dáške ako pomstu k narodkám 🙂 Nemeckého ovčiaka som si zamiloval od samého začiatku. Vyhovuje mi kvôli svojmu vzhľadu a samozrejme najmä kvôli povahovým vlastnostiam. Ak sa bavíme o tom „vydarenom“ nemeckom ovčiakovi, tak je to hlavne vyrovnaná a sebaistá povaha a veľká všestrannosť.

 

Jozko, nejsi v kynologii už žádný začátečník – určitě si pamatuješ i výcvik pár let zpátky – jak se na Slovensku během například posledních dvaceti let změnila kynologie? Jak tento proces změn vnímáš? Jak bylo možné se na Slovensku třeba těch dvacet let zpět dostat i k moderním výcvikovým metodám, které se postupně dostávaly ze severských a západních evropských zemí k nám?

Zmenilo sa toho veľa. Zažil som výcvik ešte za čias bývalého Zväzarmu. Vtedy sa cvičilo prevažne podľa národného skúšobného poriadku. Psi, ktoré postúpili, na vtedajšiu Európu a tiež na prvé Svety, sa viac menej na rýchlo prerábali. Cvičilo sa oveľa menej motivačne a systémovo. Pes jednoducho musel. Stopy sme mávali výborné. Obrany tiež. Ale poslušnosť nám utekala. Na Slovensku nebolo veľmi z čoho čerpať. V kníhkupectve ste našli maximálne knižnú publikáciu „400 rád pre milovníkov psov“, v novinovom stánku sa mi niekedy podarilo kúpiť mesačník o psoch. A viac nič. Šťastie mali tí, ktorí trénovali v kluboch so skúsenými výcvikarmi. Na druhej strane bolo medzi pretekármi viac zábavy a preteky mali lepšiu atmosféru.

Otvorením hraníc a príchodom internetu sa rapídne zvýšili možnosti zdokonaľovania sa. Celkovo sa kynológia stala profesionálnejšou.

Myslím si, že na Slovensku nastal najvýraznejší výkonnostný vzostup niekedy okolo roku 2010. Zlepšenie súviselo s nástupom nových mladých pretekárov, ale podľa môjho názoru hlavne vyššou kvalitou posudzovania na našich kvalifikačných pretekoch. S nadsázkou sa smejem, že Igor konečne prestal pretekať a začal robiť to, čo mu ide najlepšie, teda posudzovať 🙂 Spoločne s ďalšími bývalými, v minulosti na Slovensku úspešnými pretekármi Mariánom Ráčekom a Dušanom Majtásom a tiež s Jozefom Klímom, nastolili na Slovensku nový, modernejší trend. Ja sám som sa v tomto obore najviac naučil a odpozoroval práve od Jožka Klímu a Igora Lengvarského. Netvrdím, že výsledky neboli aj do vtedy, ale boli to viac menej iba ojedinelé roky, kedy sa presadil niektorý zo slovenských reprezentantov. V družstvách to bolo ešte výnimočnejšie. Pred tým dostávali naši pretekári na domácich šampionátoch vysoké body za nie vždy výborné výkony. A na svete si tieto body nedokázali obhájiť. Sprísnením a zjednotením posudzovania vedeli pretekári, kde majú pridať a čo doladiť. A že je na tom kus pravdy, svedčí, keď sa dnes pozriete na videa zo šampionátu krajiny pôvodu nemeckého ovčiaka. Tie body sú jednoducho nereálne a na svete väčšinou neobhájiteľné (samozrejme až na určité výnimky). Nie je to len môj názor, baví sa o tom celý svet!

Aj mne samotnému trvalo veľmi dlho než som sa výkonnostne trochu posunul. Reprezentácia mi stále o kúsok unikala a zvyšovalo sa pre mňa maximálne miesto náhradníka. Dlhé roky som trénoval v kruhu chovateľov exteriérových línii NO a všetko súvisiace s výcvikom som si viac menej musel vydrieť sám. O to viac ma hrialo pri srdci, keď na mojich prvých, pre mňa tak trochu nešťastných WUSV v r. 2007, za mnou prišli na tribúnu ľudia z tréningovej skupiny okolo Michaeli Knoche a jej Javira vom Talka Marda a pýtali sa ma, ako som trénoval chôdzu s Ozzym. To bol pocit! Nesmierne ma to povzbudilo. Takí ľudia sa vypytujú na tréningové metódy nejakého malého Slováčika. A napadla ma ešte jedna úsmevná príhoda. V tých spomínaných, ako s úsmevom vravím, pionierskych rokoch, sa pri mne na preteku pristavil môj dlhoročný kamarát a vtedajší reprezentant Gregor Dudák a šepká mi: „Nemci dávajú v začiatkoch takmer do každej stopy pamlsky. Ale nikomu ani muk!“ Tak sa na mňa Gregore nehnevaj, dnes už to aj tak vedia všetci! 🙂 Takto sa teda v minulosti prichádzalo k informáciam…

Na Slovensku sa veľmi osvedčil aj súčasný kvalifikačný systém 3 pretekov. Do konečného repre rebríčka sa započítavajú dva najlepšie celkové výsledky. To značne znížilo šance dostať sa na svet na základe jedného náhodného výsledku. A tiež zabránilo tomu aby pre jednu nevydarenú disciplínu na jedinom preteku nepostúpil najlepší pretekár. Dovolím si tvrdiť, že posledné roky cestujú zo Slovenska na svet skutočne iba tí najlepší.

 

Pojďme zpět k Tobě – už víme, kdy a jak jsi začal cvičit, ale co další Tvé působení v kynologii? Kdy ses stal rozhodčím, co figurování a chovatelství například? Jak podstatná je pro Tebe každá z těchto oblastí?

Pre IPO sú podstatné všetky tri. Začnem figurovaním. Na jednej strane je figurant neodmysliteľnou súčasťou IPO a všetkých ostatných skúšobných poriadkov, v ktorých je zahrnutá disciplína obrana. Na druhej strane mi príde v dnešnej dobe občas príliš preceňovaný. Stále treba mať na mysli, že najdôležitejším článkom v našom športe je vždy pes. Po ňom psovod a nakoniec pomocníci a rozhodca. Figurant je niečo ako mechanik v F1. Čím je zručnejší, tým ma pretekár vyššiu šancu na víťazstvo. Bez dobrého auta/psa a pilota/psovoda však neznamená nič. Dnes je oproti minulosti viac TOP figurantov schopných výborne odfigurovať veľké preteky. Sú kondične a pohybovo oveľa lepšie pripravený ako v minulosti. Avšak dobrých „tréningových“ figurantov je bohužiaľ veľmi málo. Ja sám som v minulosti figuroval. No maximálne na skúškach. Dodnes si však všetku „špinavú“ robotu, boje a zaťahovačky, robím so svojími psami sám. Dnešným mladíkom čierna robota veľmi nevonia. Tí majú najradšej odchyty J. Avšak obrana nie je len o odchytoch a kontrolák preteky nevyhráva…

S chovateľstvom som začal po mojom presťahovaní. Tuším okolo r. 1992 som si založil chovateľskú stanicu Barnero. Názov vznikol spojením začiatočných písmen môjho rodného mesta Bardejov a mena môjho prvého psa Nera. Paradoxne som začal s exteriérovým chovom. Asi aj preto mám veľký problém nastaviť sa a trénovať psa, ktorý mi nie je vzhľadovo sympatický. Odchoval som 4 vrhy. Za tú krátku dobu som mal niekoľkých víťazov tried, dokonca suka z môjho chovu Ciza Barnero bola vyhlásená na HŠVNO ako najlepšia suka slovenského chovu. Ale nejako ma to nenapĺňalo, a hlavne som skoro pochopil, že špičkový exteriérový chov sa na jednej suke robiť nedá. A na viac som vtedy jednoducho nemal podmienky. Taktiež mi prišlo, že kvalitu narodených a na výstave predvedených zvierat môžem ovplyvniť iba minimálne. Realizáciu som preto začal hľadať vo výcviku a v pracovnom chove. Nepovažujem sa za žiadneho veľkého chovateľa. Stále chovám na 1 – 2 sukách. Jeden náš na Slovensku a vo svete známy chovateľ povedal, že ozajstným chovateľom sa staneš, keď začneš chovať aspoň na dvojgenerečnej suke. Ja sa teším, že začínam chovať už na štvorgeneračnej Dasha Barnero. A jej prababka Mischa, babka Rischa a matka Usha pretekali na kvalifikačkách, pričom Rischa a Usha boli vicemajsterkami Slovenska). Naviac Dashin otec je pes, s ktorým som ja sám pretekal a vyhral majstrovstvá sveta. V pláne mám nakryť ju mojím druhým Majstrom. Nejdem sa z toho pototo, ale celkom ma to teší. Mojím krédom je chovať a nemnožiť. Chovať zvieratá povahovo, typovo a zdravotne vhodné pre vrcholový výcvik. Snažím sa aby všetky moje suky mali zloženú IPO3 a podľa možnosti aspoň nejaké preteky. A to je na Slovensku skôr výnimka. Osobne si oveľa viac vážim menších chovateľov (u pracovnej línie), ktorí chovajú na špičkových sukách, ako veľkochovateľov žijúcich a prosperujúcich zo zašlej slávy. Často totiž chovateľ po nejakom výraznejšom úspechu a následnom zvýšenom dopyte šteniat z jeho chovu, rieši vec tak, že nakúpi alebo narýchlo uchovní ďalšie priemerné zvieratá a v podstate viac menej nechová, ale množí. A slabšie povahy svojich súk ospravedlňuje nedostatkom tréningového času, výborným rodokmeňom a všeličím iným.

K posudzovaniu ma viac menej rôznymi podrypovačkami dotlačil jeden môj bývalý známy. A keďže občas prijmem aj nezmyselné výzvy, tak som sa v slabšej chvílke vybral aj týmto smerom J. Mojou prioritou však vždy bolo a bude pretekanie. Myslím si, že celá kynológia je v prvom rade o psovi. Osobne si myslím, že najlepší rozhodcovia musia mať okrem charakteru a teoretických znalostí aj cit. A ten bez trénovania a pretekania so psami nezískajú.

 

fciipo2016 fciipo2016dasa

Dokázal bys sebe popsat jako rozhodčího? Jaké výkony chceš jako rozhodčí vidět v rámci každé z disciplín?

Neviem, či je správne sám seba popisovať. Avšak každopádne chcem byť nestranný, odborne zdatný a posudzujúci s citom. Rozhodca, ktorý dokáže ohodnotiť kvality psa a jeho profesionálne predvedenie psovodom. Rozhodca, ktorý sa nezameriava iba na odčítanie bodov! Samého ma veľmi hnevá, keď vidím ako dokáže rozhodca na vrcholnom svetovom podujatí svojím necitlivým posúdením zmariť viacročnú tréningovú drinu pretekárskej dvojice. Bohužiaľ musím konštatovať, že nasadzovanie rozhodcov a niektorých dokonca opakované, veľmi nechápem. Hnevá ma, že vo svete je viacero špičkových rozhodcov, ktorí nikdy nedostanú šancu na tých najvýznamnejších vrcholových podujatiach.

Ako rozhodca chcem na ploche vidieť súhru dvojice a zároveň samostatnosť psa pri predvedení výkonu, profesionalitu psovoda, jeho športové vystupovanie aj vo fázach, keď sa rozhodca akože nepozerá. Ale hlavne veselého a pre psovoda pracujúceho psa, temperamentného a v každom okamihu pozorného. Na obrane by to mala byť doslovne tykajúca časovaná bomba. Samozrejme s riadeným odstrelom 🙂  Nepáčia sa mi psi síce s hlavou hore, s dobrým sledovaním ale s nehybným chvostom a sklopenými ušami. Ako povedal jeden výborný slovenský výcvikár: „pes musí mať dušu!“ Poviem to aj inak. Bolo už veľa majstrov sveta. Aj viacnásobných. Ale koľkých si pamätá verejnosť? Nikdy nezabudnem na Blacky vom Neuen Lande z roku 1994 na WUSV v Hradci Králové. Tá poslušnosť bola jednoducho nadčasová! A ukázala smer tisícom ďalších psovodov. Alebo Bendix v. Adlerauge či Querry Jabina. Na tých sa od väčšiny ostatných jednoducho nezabúda.

 

Máš se psovody na zkouškách, kterým se třeba zrovna úplně nedaří, soucit?

Skúšky posudzujem ďaleko zhovievavejšie. Teda tie prvého stupňa! Sú potrebné pre uchovnenie zvieraťa. Aj exteriérového. A kto si nechce klamať vie, že tie majú poväčšine svoje limity. Nedá mi pri tom nenapísať môj osobný názor. IPO3 je u prevažnej väčšiny exteriérových zvierat nereálne. A nech si o tom myslí každý, čo chce! U mňa si musí vyšší stupeň skúšky pes jednoducho zaslúžiť. Čo by si mal ale každý rozhodca uvedomiť, je to, že skúška je o bodoch a preteky sú o poradí. Na skúške bojuje pes proti limitu, na preteku pes proti psovi.

 

Je nějaká situace, která Tě v roli rozhodčího při výkonu pobavila? Myslím něco, co jsi nečekal :-).

Pobavila? Asi vtedy, keď mi jeden stresovaný mladík podával hlásenie na skúške. „Pán rozhodca, pes Peter Novák….“

Zaujímavá bola situácia, keď som posudzoval na MSKS a na konci bočného doprovodu pri jednej z obrán mal pes dokus. Periférne som to zaznamenal píšuc si body. Na reakciu psa som sa opýtal figuranta, na čo mi odpovedal, že dokus bol do rukávu. Asi po hodine za mnou došiel pretekár s priznaním, že dokus bol do ochranného obleku figuranta a on také body nechce. Aj keď by sa to nemalo robiť, dodatočne som ho diskvalifikoval, ospravedlnil sa divákom do mikrofónu za moju chybu a následne som vybavil u usporiadateľa cenu fair play pre spomínaného pretekára.

 

Kde jsi byl jako rozhodčí nejdál a vybíráš si mezi pozvánkami napískání závodů, pokud tedy nejsi jako rozhodčí Slovenskou kynologickou jednotou delegován?

Som ešte pomerne mladý rozhodca. Takže až tak veľa som toho v zahraničí nenaposudzoval. Boli to majstrovstvá Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Poľska, Ukrajiny, MSKS, Universalsieger v Rusku, majstrovstvá sveta boxerov a niekoľko CACITových pretekov. Na budúci rok by to mali byť majstrovstvá Španielska, majstrovstvá sveta bradáčov a možno v Brazílii. Trochu ma mrzí, že na Slovensku som veľa možností posudzovať vrcholné podujatia nedostal. Jednou z mála výnimiek boli minulomesačné majstrovstvá Slovenska BO.

 

Jozko, život se s Tebou nemazlil, na závodech, jako nyní například na WUSV, jsi měl na čele napsané jméno své zesnulé dcery. Vím, že je to a vždy bude bolestné téma, ale jistě by na Tebe, svého otce, Lucia byla velmi pyšná. Myslíš, že Tvé úspěchy jsou i její zásluhou, je pro Tebe tou největší motivací?

O tom sa píše veľmi ťažko. Človek počuje a číta všeličo. Ale verte mi, pokiaľ sa Vám nestane niečo podobné, neviete, aká je to bolesť. Nikomu to neprajem. Pocit bezmocnosti vo mne zostane už navždy. Často na ňu myslím a často si niekde v kútiku poplačem 🙁 Bol to jej a náš ťažký boj, ktorí sme všetci jej blízky prehrali. A človek sa zamýšľa či nešlo niečo urobiť inak, lepšie. Preto nerád prehrávam, preto sa snažím, aby som po pretekoch nemusel konštatovať, že sa možno dalo urobiť viac. Áno, ona je pre mňa najväčšou motiváciou a inšpiráciou zároveň. Nevyhral som tie tituly pre ňu, ale vďaka nej. Som presvedčený, že hlavne vďaka nej! A dopriala nie len mne, ale všetkým, ktorí nám úprimne fandili, aby sme sa mali z čoho tešiť a prežili chvíľky šťastia a slávy.

 

Prvního mistra světa jsi vyhrál v české Roudnici nad Labem v roce 2013 – a stal ses mistrem světa i v roce 2015 a 2016, a to se dvěma různými psy, takže Tvé trojnásobné mistrovství není náhodné. Popsal bys prosím pocit ze svých výkonů a vítězství v těchto jednotlivých letech?

Prvý titul bol trochu nečakaný. V tom roku sme s Chrisom síce vyhrali všetko, čo sa dalo. Majstrovstvá Slovenska, kvalifikáciu, boli sme víťazmi vo výkone na Universalsiegri WUSV v Belgicku, ale predsa na ten najvyšší titul sme sa medzi favoritov neradili. Spomínam si, že atmosféra v reprezentačnom tíme nebola v Roudnici najlepšia. Pred mojou poslušnosťou sedelo celé naše družstvo od rána na tribúne. Avšak tesne pred mojím nástupom na plochu okolo 17.00 hodine sa väčšina z nich zodvihla a odišla na tréning. Dosť ma to vtedy sklamalo. Z tímu tam ostal iba vedúci tímu Rudo Danek a Jaro Vnenčák. Aj to svedčí o charaktere, tímovom a športovom duchu. A tým dvom za to, že zostali, ďakujem. Chôdza obyčajná, sadni vo VD, potom to už bola iná káva. Rýchle privolania a aporty, ktoré boli, dovolím si tvrdiť, najkrajšie na šampionáte. Hlavne ten cez prekážku bol neskutočný. Nečakaných 98 a pred tým 97 získaných na obrane nás razom posunulo medzi favoritov na titul. Nasledujúci deň na stopách som už mal 2 autobusy fanúšikov 🙂 Opäť 98 a už sme len čakali. Posledný nastupoval nemecký reprezentant, teraz už môj kamarát Mathias Dögel, so svojou hárajúcou maliňáčkou. Poslušnosť super. Začali obranu. A začali úžasne. Aj pokračovali. Už to pre nás vyzeralo stratené, až prišiel kontrolák a polovičný zákus. Nezabudnem, ako ku mne bežal s fotoaparátom p. Meloun a kričal: „Je to tam! Zákus je polovičný…“ Celá Roudnica nám priala! Cítil som sa naozaj ako doma. A štadiónom sa niesol chorál: „My sme tu doma! My sme tu doma“… A veru pravdivý. Narodil som sa ako Čechoslovák a zomriem ako Čechoslovák! To mi žiadny politik nezoberie.

Za druhým titulom som už išiel cieľavedome. Harysson je famózny pes. A ja som si to uvedomoval. Jeho prvý pretek – majstrovstvá Slovenska – sme s prehľadom vyhrali. Na druhých kvalifikačkách prišlo trochu zaváhanie na obrane, kde po určitých problémoch s ovládateľnosťou sme dostali ešte lichotivých 94. To nás trochu poučilo, aj včas varovalo. A išlo sa na svet. Síce iba ako slovenská dvojka, ale pre nás boli priority úplne inde. Prišlo FCI. Stopa nám vyšla. Rozhodca ocenil hlavne štýl vypracovania a nasadenie psa. 97 bodov. Straty boli iba na predmetoch. Poslušnosť prísnych, ale spravodlivých 94. Bodaj by tak posudzoval každý rozhodca. Obranu sme ladili ešte skoro ráno. Chudáka Dávida Hanela som vyhnal z postele ešte za tmy a vo svetle reflektorov auta a za stáleho dažďa sme čarovali 🙂 Harry bol totiž na tréningu deň pred tým nesmierne hore. Ale čarovali sme dobre. Famóznych 99! A už sme len čakali. A opäť nemecký reprezentant a maliňákom. Tie líšky po nás išli ako besné 🙂 Krásna poslušnosť, nádherné aporty. Prišiel aport šplhom. A nečakaný skrat psa. Na scénu vstúpil nemecký supervízor… Piskot tribún a ukážka veľkého charakteru a profesionality talianského rozhodcu Clemente Grossa. Ten pán bol ozdobou a hlavnou hviezdou šampionátu. Prial by som si čo najviac takýchto rozhodcov. Smolných 96 pre nemeckého reprezentanta, za do spomínanej chyby nádherný výkon. A mali sme ďalší titul.

Tretí titul si vážim asi najviac. Celý rok som cestoval po zahraničných seminároch a pretekoch ako rozhodca. A keď som si konečne našiel v júli a auguste čas na systematickú prípravu, tak sa Harysson zranil. Vlieklo sa to v podstate takmer až do začiatku šampionátu. Museli sme veľmi improvizovať. Normálne sme trénovali iba stopy. Ostatné v obmedzenom režime. FCI sme začali poslušnosťou. Moja fatálna chyba a nešťastných, ale spravodlivých 93 bodov. Stopa, určite najťažšie podmienky v mojom pretekárskom živote. Nezvyčajne dlhá a pre psíčkara nelogicky našľapaná. Ale najhoršia na tom bola ta silná búrka. Neveril som, že to zvládneme. Výsledných 94 a ja som sa sám pred sebou hanbil, že som psovi neveril. Obrana slušných 96. Ostávalo už len čakať. Stále rovnaký scénar :-). Tento raz som sa rozhodol neprežívať infarktové stavy na tribúne a odišiel som sa zašiť do 50 km vzdialenej nádhernej jaskyne – Postojna Jama. Bolo to ideálne miesto bez mobilného signálu. A opäť to vyšlo! Na štadión sme si prišli akurát po pohár šampanského a 1. miesto :-).

 

universalsiegerwusvbelgiechrisaushabarnero universsgwusv

Když bys měl tato tři mistrovství a své pocity z vítězství srovnat, jak na které z nich vzpomínáš, co se Ti vybaví?

Pocity? Najväčšie emócie som neprežíval pri mojich troch tituloch, ale na tohtoročných WUSV. Po výbornej stope a bodovo nie veľmi šťastnej poslušnosti sme nastupovali na poslednú obranu šampionátu. Celý štadión vedel, že potrebujeme 99. Tých 99, ktoré za posledné roky nezískal na svetovom podujatí žiadny pes. Žiadny okrem Haryssona (FCI 2015). Tak prečo nie teraz? A ešte keď som to v to ráno sľúbil Tommimu Vanhalovi 🙂 Veľmi som to emočne prežíval. Nie kvôli stresu, nie kvôli ľuďom. Kvôli sebe, kvôli nám… Harysson bol výborný. A tak ako nikdy predtým, ani teraz nesklamal. Škoda zákusu na úteku. Výsledných 98 a druhé miesto. Pre mňa v tej chvíli iba druhé… Dlho ma ten chýbajúci bodík bude mrzieť. Ale nebol to bodík z obrany. Sú dva druhy rozhodcov. Jedny posudzujú s citom a tí druhí iba odčítavajú body. Bohužiaľ pre nás sme tento rok na poslušnosti natrafili na ten druhý typ.

 

Popiš prosím své psy, se kterými jsi vyhrál tato tři mistrovství světa FCI IPO – v čem se Ti s jakým z nich pracovalo lépe/hůře? V čem byla rozdílná příprava na závod každého z nich?

Na stopy mali obaja rovnaký talent. Chris bol možno trochu rozvážnejší, Harysson chtivejší. Od istého času, po nejakom 8mesačnom tréningu sa nám už nikdy nestalo, aby sám nedokončil stopu. Obrovské problémy som mal počas celej našej kariéry akurát s jeho dominanciou na predmetoch. Veru tréningy predmetov nás stáli veľa námahy a často to bývalo doslovne kto z koho. V poslušnosti mal Chris navrch v aportoch, Harysson bol celkovo pohybovo nadanejší a výbušnejší. Na ploche pôsobil pre oko diváka oveľa lepšie. V obrane bol Chris oveľa lepší zákusovo, Harysson to nahrádzal bojovnosťou a síce vydretou ale výbornou ovládateľnosťou. V civilnom živote je Harysson oveľa dominantnejší. Veľa som sa pri ňom naučil. Napríklad aj to, že niektoré veci jednoducho silovo a dokazovaním nejdú a občas je kompromis najideálnejšie riešenie. Čo si na tomto psovi vážim najviac, je jeho vyrovnanosť vo všetkých troch disciplínach a tiež vyrovnanosť výkonov počas celej jeho kariéry. Vedel by som si ho predstaviť aj ako vynikajúceho policajného psa. Pre mňa je jeho povaha jednoducho úžasná.

Príprava obidvoch bola v určitých detailoch riadne odlišná. Ale nesúviselo to len s ich rozdielnou povahou, ale aj s mojimi postupne získavanými skúsenosťami.

 

Jsi soutěživý a cílevědomý?

Myslím si, že som veľmi súťaživý. A najhoršie je, že ma ľudia dokážu vyprovokovať aj k rôznym bláznivým stávkam 🙂 Naposledy, že nedám výstup na Tematín za 45 min. Tak som sa stavil, že mi stačí 30 minút. A to som tam nikdy nebol a ani nevedel, ako ten kopec vyzerá. Vyšlo to pod 30! 🙂 Alebo pred 3 rokmi, že zabehnem polmaratón. Dal som asi 5–6 tréningov (večer som si zabehal) a pritvrdil som stávku aj s limitom pod 2 hodiny. Skoro som skapal. A 4 dni som nevedel poriadne chodiť. Ale dal som to za 1,42! Takže súťaživý som. A asi aj cieľavedomí. Cieľavedomo sa ženiem do hlúpostí.

 

Prožíváš stres a nervy před výkonem nebo samotným závodem? Máš nějakou radu, jak se zbavit trémy?

Ja bez stresu pretekať neviem. Keď nemám stres, nepodám ani dobrý výkon. A určitá dávka stresu Vás drží v pozornosti a zabraňuje sebauspokojeniu.

 

chris_a_harysson

Co se Ti honí hlavou, když jsi na place?

Aby som vydržal s povelovou technikou v Slovenčine 🙂 Aj keď neviem po nemecky skoro ani slovko a nikdy som nedával mojím psom povely v tomto jazyku, napriek tomu som dal Harrymu v Gorici na dlhodobom odložení nemecký povel „Platz“ namiesto klasického „ľahni“. Veru nevybral som si vhodnú chvíľu na nemeckú konverzáciu :-). Našťastie nás táto chyba nepripravila o titul. Samozrejme mi hlavou prebehnú aj iné myšlienky. Ale tie si nechám pre seba.

 

Co pro Tebe vrcholové závodění znamená? Je to adrenalin? Jde o splnění nějakého slibu? Co vše se odráží v Tvé práci a Tvých vítězstvích?

Pretekanie, tréningy a práca so psami sú moja celoživotná záľuba. A to, čo ma najviac baví, v čom sa viem realizovať. A pri tom stretávam množstvo zaujímavých ľudí a spoznávam rôzne kúty sveta, ktoré by som nebyť kynológie určite nikdy nevidel.

 

Jak změnila Tvůj život ta největší vítězství ve sportovní kynologii?

Môj osobný určite nijako. Najbližší okruh priateľov vraví, že som stále rovnaký (a teraz neviem, či to je dobre, alebo zle 🙂 ). Každopádne sa určite podstatne zúžil okruh mojich priateľov. Aspoň u nás doma mám ten pocit. Na druhej strane si oveľa viac vážim tých, ktorí ostali. Ono to asi išlo postupne. Pri prvom titule veľa „mojich fanúšikov“ rozprávalo, že to bola náhoda. Pri druhom bolo ohováračov oveľa menej. A príde mi, že po treťom titule to prestáva baviť aj tých najtvrdších všeodborníkov. Takže celkom pozitívne, nie? 🙂

 

Myslíš, že když bys žil jinde než na Slovensku, že by se Tvůj život po těchto vítězstvích vyvíjel jinak? Jak vnímá slovenská společnost sportovní kynologii, jaký je například zájem masových médií? V Česku, pokud jde například o hlavní televize, to není bohužel žádná sláva…

Netreba riešiť čo nie je a nikdy nebude. Som Slovák – Čechoslovák 🙂 , reprezentujem Slovensko a je to pre mňa česť. Hnevá ma akurát, že Sagan je na bicykli o niečo lepší 🙂 Kompetentní by sa však mohli viac posnažiť o našu propagáciu a využiť terajšie výsledky na zviditeľnenie slovenskej kynológie.

 

Každému někdy některá přání nevyjdou – jak se umíš vyrovnat se situací, kdy třeba vždy nevyjde vše, jak bys býval chtěl?

Ak niečo nevyjde? Záleží o čo ide. Sú chvíle, kedy som značne rezignovaný. Týka sa to však skôr vážnych životných situácii. A sú situácie, s ktorými sa si nedokážem vyrovnať nikdy a ktoré ma budú prenasledovať celý život.

 

vychadzky

Pociťuješ například i trochu zloby, vztek, zlobíš se na sebe nebo svého psa?

V psíčkarskom živote som nahnevaný na seba, ak sa mi nepodarí vyladiť svojho parťáka na výkon, akého je schopný. A frustrovaný, keď podáme na ploche kvalitný výkon a rozhodca nás svojím posúdením zareže. Musím povedať, že hlavne z posledných dvoch WUSV som bol značne frustovaný. Na psa sa nezvyknem hnevať. Mám jednu teóriu. Ak pes niečo pokazí, nie je to väčšinou jeho chyba, ale moja neschopnosť naučiť ho to poriadne. A každý jeho trest je v podstate moja prehra. Aj keď samozrejme trestom sa počas tréningov nevyhnete.

 

Jaké jsou vlastnosti, které Tě charakterizují?

Najbližší vedia, aký som v skutočnosti, a ostatní budú mať o mne aj tak iba taký názor, aký potrebujú.

 

Změnil bys některé ze svých vlastností a jsi naopak za některou rád?

Nechcem meniť nič. Nebol by som to totiž ja, ale niekto úplne iný.

 

Čeho si ve svém životě vážíš?

Že som mal v živote dve krásne deti. A vlastne stále mám. Akurát dcérka tu už nie je fyzicky.

 

Co považuješ za svůj největší životní úspěch, Jozko? Kam na žebříčku svých životních hodnot bys zařadil sportovní kynologii?

Odpoveď je v predchádzajúcej otázke. Kynológia je len koníček. A obrovská celoživotná záľuba, ktorá mi väčšinou pomáha spríjemniť môj život.

 

Jak udržuješ kondici svých psů a čím je krmíš? Nemyslím konkrétní značku samozřejmě :-). Dáváš jim i nějaké doplňky stravy například?

Okrem toho, že každého psa pravidelne ráno a večer počas krátkej vychádzky venčím, tak sa snažím občas aspoň niektorého z nich zobrať na príležitostnú turistiku. V lete pomerne často plávame. V najväčšej fyzickej záťaži sú moji psi hlavne počas tréningov.

Kŕmim takmer výlučne granulami. Ak by ste chceli značku, tak Roayal Canin – môj oficiálny sponzor. Občas prihodím špikovú kosť. Samozrejme počas väčšej tréningovej záťaži pred pretekmi pridávam rôzne energetické doplnky a kĺbovú výživu.

 

wch2013

Jak udržuješ v kondici sebe – děláš nějaký sport? Máš čas si dojít třeba do kina nebo si přečíst knihu? Jaký je Tvůj oblíbený film, Tvá oblíbená kniha, hudební interpret a jídlo, prosím? 🙂

Veľmi rád mám turistiku. Ak mi čas dovolí, tak si rád vyšliapnem na neďaleký Inovec alebo ak je času viac, tak si zájdem aj do vzdialenejších častí Slovenska. V lete chodíme plávať, občas (tak raz ročne) ma chytí športový ošiaľ a idem si zabehať. V posledných dvoch rokoch je voľného času veľmi málo. Keď nie som niekde v zahraničí, tak sa snažím dobehnúť zameškané tréningy.

V minulosti som často prečítal aj 4 knihy za 3–4 týždne. Dnes tak jednu za rok. Rád si zájdem do kina na dobrý film. Naposledy to bol „Wilsonov“. Prípadne na nejaký koncert. Tento rok som stihol šoumena Richarda Krajča a jeho skupinu Kryštof a v auguste Jaromíra Nohavicu.

Film: najmä historické a prírodopisné. Páči sa mi ale napríklad aj „Milionár z chatrče“, „Zachráňte vojaka Ryana“, „Forrest Gump“, „Kráľovstvo nebeské“, „Statočné srdce“. A fantastické české komédie.

Kniha: v mladosti som frčal na Mayovkách a Hitchcockových thlireroch. Páči sa mi aj Da Vinciho kód alebo Potkan kráľ.

Hudba: z československých Divokej Bill, Nohavica, Helenine oči, Robo Grigorov…, zo svetovej Alphaville a hlavne celé 80. roky.

Jedlo: V zahraničí jedávam všelijaké hovadiny, ale najradšej mám steak a chlieb s maslom a zelenou cibuľkou.

 

wch2015 wch2016

Pokud jsi zvládl odpovědět na všechny mé všetečné otázky, tak už jen obligátní dvě na závěr našeho rozhovoru, za který moc děkuji. Jaké jsou Tvé další cíle a plány?

V prvom rade si potrebujem poriadne oddýchnuť a dať sa zdravotne do poriadku. Pravdepodobne ma neminie operácia chrbtice. A tiež potrebujem zresetovať a nabrať novú motiváciu. Veď od roku 2010 som absolvoval 6x FCI, 5x WUSV a 3 x Universalsieger WUSV. A navyše Harysson asi pôjde koncom roka preč. Jednak práve kvôli tomu a samozrejme aj z finančných dôvodov. Keďže momentálne nie som zamestananý a so psami nekšeftujem, tak som len využil príležitosť. Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale človek potrebuje z niečoho žiť a tiež mám doma mladých psov, pre ktorých potrebujem čas a peniaze na tréningy. Takže na budúcoročných FCI takmer s určitosťou titul obhajovať nebudeme.

Mojím ďalším veľkým cieľom je posudzovanie Majstrovstiev sveta FCI alebo WUSV. Bohužiaľ to nezáleží iba na mne, ale verím, že raz sa mi to splní. Ale keďže ako som už písal, že kynológia pre mňa znamená v prvom rade práca so psom, tak mojím hlavným predsavzatím je prezentovať sa na vrcholných svetových podujatiach s novým psom a pokúsiť sa dosiahnuť podobné alebo radšej ešte lepšie výsledky ako v tomto roku :-). V súčasnosti mám 3 mladých, nádejne vyzerajúcich psov. Tak to snáď s niektorým z nich v budúcnosti vyjde.

 

lucia_a_tomas lucka_a_tomas

Máš nějaké životní motto, kterým se řídíš, a vzkaz pro naše čtenáře?

V dnešnom uponáhľanom a chaotickom svete sa snažím čo najviac času stráviť vo veselej nálade a dobrom zdraví. A k tomu sa jednoznačne najviac hodí moje obľúbené motto: „Čokoláda je sladká, ale od sexu sa nekazia zuby“.

 

Rozhovor: Draha Mašková
Foto: Tereza Suchánková a archiv autora

 

Nástěnný a stolní kalendář 2017 “THE BEST OF IPO 2016” objednávejte na info@profiDOG.cz 🙂

1100x400-kal3